Do slovenských kín prichádza film, ktorý sa okrem iného natáčal aj v Nitre. Ako rekvizity slúžili vzácne pamiatky z múzea.
NITRA. „Na Nitru nemusím spomínať, ja som z Nitry. Žije tu moja rodina, na cintorínoch spia moji predkovia a raz vedľa nich ľahnem aj ja," hovorí režisérka nového slovenského filmu Lietajúci Cyprián Mariana Čengel-Solčanská. Jej celovečerný snímok uvedú kiná na konci júla. Mnohí film prirovnávajú k Jakubiskovej Báthoryčke. Koniec koncov, veľa možností na prirovnanie na Slovensku nie je. Lietajúci Cyprián je film o mníchovi z 18. storočia, ktorý si vraj zostrojil krídla a zoskočil s nimi z vysokej skaly. Veľa rekvizít v snímku pochádza z Nitry.
- Čo znamená termín veľkofilm v slovenských podmienkach? Je to rozpočet 1.5 milióna eur, počet štatistov, bohatá výprava, efekty či herecké tváre? Aké sú kritéria, aby sa slovenský projekt mohol nazvať veľkofilmom?
Môj prvý celovečerný debut Legenda o Lietajúcom Cypriánovi je v slovenských podmienkach veľký film. Asi z toho slovný hybrid veľkofilm. V našom prípade to znamená výnimočný výtvarný a umelecký počin, ktorý dokázal tím tvorcov priviesť na svet v neuveriteľne nízkych finančných podmienkach. Ale ak si uvedomíme, že môj druhý celovečerný film Obhliadka, ktorý som nakrúcala v Čakajovciach pri Nitre, mal rozpočet 150 000 Eur, tak označenie „veľký film" v súvislosti s Cypriánom je pochopopiteľné.
- Museli ste sa oháňať okolo filmu aj obchodne, alebo Vám proste bol zverený rozpočet s tým, že Vám investori dôverujú, že sa peniaze vrátia? Aké ťažké je zohnať peniaze na slušný slovenský film?
Režisér vlastne s rozpočtom filmu veľa spoločného nemá. Je to starosť producenta. Mojou úlohou je vyjadriť, čo vo filme potrebujem mať a úlohou producenta je povedať či na to máme alebo nemáme. Väčšina finančných prostriedkov na film Legenda o Lietajúcom Cypriánovi pochádza z grantových prostriedkov Slovenskej republiky a Poľska. Ale pretože film na Slovensku nikdy biznis nie je a nebude, súkromné investované peniaze sú vyslovene darom národu, nikdy sa nevrátia.
- Kde konkrétne sa natáčalo v Nitre, koľko z Nitry uvidia diváci na plátnach v kine? Aký máte vzťah ku svojmu rodnému mestu?
Pôvodným zámerom bolo nakrúcať v interiéri hradnej katedrály príchod Romualda Hadbávneho k nitrianskemu biskupovi, ale keďže sa v čase nakrúcania katedrála reštaurovala, museli sme sa uspokojiť iba s celkovým pohľadom na Nitriansky hrad. Interiéry sme nakrúcali v kláštornom kostole v Hronskom Beňadiku. Dôvod nakrúcania v Nitre bol prozaický - autor prvého prekladu Biblie do slovenčiny šiel vysvetľovať svoj skutok svojmu diecéznemu biskupovi - do Nitry.
Na Nitru nemusím spomínať, ja som z Nitry. Žije tu moja rodina, na cintorínoch spia moji predkovia a raz vedľa nich ľahnem aj ja.
- Čím ste presvedčili nitrianskeho biskupa, že vám zapožičal veľmi cenné artefakty z depozitov diecézy? Má film silné kresťanské posolstvo pre veriacich?
Nemusela som ho špeciálne presviedčať. Poprosila som o pomoc a dostala som ju. Viliam Judák je osvietený človek s veľkou charizmou, moderný a správny biskup pre 21. tisícročie. Aspoň tak to cítim. Film je o premene človeka, o hľadaní zmyslu dobra, o sile lásky vo všetkých jej podobách. Je to kresťanské posolstvo? Možno, ale páčilo by sa aj budhistom, nie?
- Aké cennosti z tohto dedičstva sa konkrétne dostali do záberov vo Vašom filme?
Uvidíte. Alebo možno ich uvidíte až na druhé pozretie. Predmety sú zakomponované do filmovej lokácie s takou precíznosťou, že tvoria samozrejmú súčasť pôvodne úplne prázdneho kostola v Ludrovej, nepútajú pozornosť, ale bez nich je obraz nemysliteľný. Takmer všetko, čo uvidíte vo filme ako zariadenie Cypriánovho kostola, pochádza z Nitry.
- Máte zvláštny vzťah k slovenskej a nitrianskej histórii? Je možné, že sa v budúcnosti stanete "žánrovou historickou" režisérkou, ak sa napríklad zrealizuje projekt Jozef Tiso?
Neviem či budem žánrovou režisérkou, ale asi nie. Veď film Obhliadka je dráma zo súčasnosti a na jar idem nakrúcať film podľa scenára Aleny Bodingerovej, ktorý je napísaný ako rodinný film s prvkami komédie. Mám absolútne špeciálny vzťah k Nitrianskej histórii, lebo som jej súčasťou, tak ako moji predkovia boli jej súčasťou. Silnejší dôvod si neviem predstaviť.
- Čo môže slovenská história dať európskej kinematografii?
Slovenská história je, pravdu povediac, pre Európu a tobôž svet nezaujímavá. Sme malý národ, veľký iba vo vlastných očiach. Ale zato ešte nemusí byť naša snaha o prezentáciu márna. Slovenský film má, tak ako aj film všade vo svete, iba jeden cieľ - katarziu.
