mricha a Niky Nagyovcov svoj domov.
LEVICE. Vo svojej domácnosti si v minulosti Monika nedokázala predstaviť žiadne zviera. Jej manžel Imrich sa zas ako syn chovateľa psov neraz zamýšľal nad kúpou psíka, po ktorom túžila aj dcéra Nikoleta. Obaja však rešpektovali Monikin nesúhlas s domácnosťou plnou vypadanej srsti.
Imrich nakoniec objavil alternatívu, ktorá si získala srdcia všetkých členov rodiny hneď na prvý pohľad. Bolo ňou pred tromi rokmi nevšedné mača bez jediného chĺpka. Dnes je už mačička dospelá, prednedávnom sa dokonca stala hrdou matkou.
Najskôr ona, potom on
V Leviciach sú, podľa dostupných informácií Nagyovcov, ružová Dilys a jej dvojmesačný prírastok modrej farby s menom Alexej, jediné exempláre donského sphinxa. Do rodiny sa dostali iba Imrichovou zásluhou, keď sa snažil vyhovieť dcérinej túžbe po zvieratku i manželkinmu nesúhlasu so zvieracím prírastkom, vyžadujúcim nadmernú starostlivosť o huňatý kabátik. Bolo to pred štyrmi rokmi, keď si sadol k internetu a po chvíli hľadania natrafil na chovateľku mačičiek bez srsti. Potajomky ju aj objednal, na dodávku však čakal zhruba rok. „Jedného dňa sme boli v meste a okolo obchodného domu v centre sa motali malinké mačiatka bez mamy. Vtedy si prvýkrát Monika všimla, aké sú mačičky milé stvorenia a o tri dni sme si domov priniesli dvojmesačnú Dilys," spomína Imrich Nagy. Cesta k tomu, aby Dilys uznali aj papierovo ako chovnú mačku, bola náročná. Jej výsledkom je však drobný čistokrvný kocúrik s rovnako hladkou a rozdielnou modrou kožou s vlastným rodokmeňom. Ten má Alexej vypracovaný až po tretiu generáciu dozadu.
Tri roky a štrnásť výstav
S nevšednou kožou si do rodiny Nagyovcov priniesla Dilys aj dve dávky šťastia. Prvá sa dotýka priamo majiteľov, zbožňujúcich mačičku až do špiku kostí. A druhá zas záujmu, ktorý vyvolala hneď na prvej výstave. „Vyskúšali sme s Dilyskou súťažiť hneď v roku 2008 a v priebehu dvoch dní získala dve ocenenia," prezrádza s hrdosťou v hlase Monika. Do dnešného dňa absolvovala Dilys celkom štrnásť výstav a vypracovala sa na titul interšampióna. „Práve tituly a vhodný, taktiež čistokrvný partner sú cestou k malým mačiatkam s vlastným rodokmeňom," ubezpečuje Imrich Nagy, ktorý má vďaka novému prírastku chovnú stanicu priamo doma. „Aj Alexeja zbožňujeme, budeme ho však musieť predať. Časom sa totiž vytrácajú rozdiely a Dilys s Alexejom by mohli zabudnúť, že sú príbuzní," upresňuje dôvody na predaj kocúrika Monika. Cena ich miláčika sa pohybuje od tisíc eur nahor, napriek tomu sa ho budú zbavovať ťažko. „Ak ho nedokážeme predať, darujeme ho príbuzným," rozmýšľajú nahlas
Zvierací raj na Zemi
V obývačke útulného bytu je veľa zaujímavých drevených poličiek, neslúžia však na uloženie kníh a dekoratívnych drobností. „Našou okrasou sú zvierací miláčikovia a poličky sú ich výbehom i zábavkou," zhodne tvrdia manželia. Dilys a Alexej sa nenechajú dlho prosiť a od radosti, že sa ich majitelia vrátili z práce, skáču z poličky na poličku, kým neustanú a neuložia sa v teplom a huňatom vaku. „Teplota ich tela je približne štyridsať stupňov Celzia, takže sú príjemne teplé, aj keď sa k nám túlia v posteli," usmievajú sa Monika a Imrich. Okrem vymožeností manželskej postele sú im k dispozícii deky v každej z izieb a kvalitné zahraničné mlieko, mäsové konzervy, granule či obľúbený smotanový Pribináčik. „To, čo do nich investujeme, nám mnohonásobne vracajú vlastnou prítulnosťou a čistotnosťou," hovoria a okrem iného zablúdia pohľadom aj k stene plnej Dilyskiných ocenení. Ak sa predsa len odhodlajú svoju možnosť chovu naďalej rozširovať, budú si môcť čistokrvného kocúrika či mačičku od nich kúpiť onedlho aj iní Levičania. „Ktovie, možno sa na to dáme," prezrádzajú tajomne manželia a s láskou hladia drobného kocúrika. Priznávajú, že si však budú musieť najskôr zvyknúť na myšlienku, že im z domu vlastne odchádzajú akoby ich deti.
Autor: Katarína Kopcsányiová
