BELADICE. Ľubica a Ondrej Slovákoví z Beladíc sa už roky riadia prírodou. Ekologické plodiny, ktoré v záhradke svojho rodinného domu drobní poľnohospodári dopestujú, ošetrujú len prírodne a využívajú pritom kadejaké rady starých mám. Teraz na svoje výrobky dostali značku: Dobrá úroda - meno, pod ktorým sú ukryté ich ekovýrobky.
Prekvapenie na narodeniny
Značku vymysleli deti Slovákovcov a venovali ju svojej mame k päťdesiatym narodeninám. „O ničom som nevedela, bolo to prekvapenie," hovorí pani Ľubica.
Autorom vizuálnej podoby značky Dobrá úroda je popredný grafik slovenského pôvodu Juraj Horváth. Ilustrátor desiatok kníh, ktorý dostal napríklad Cenu za najkrajšiu knihu sveta na medzinárodnom knižnom veľtrhu v Lipsku. Slovákovci teraz značku dávajú na každý zo svojich produktov. Logo Dobrej úrody je originálne aj tým, že ho vysádzali ručne na stroji z konca devätnásteho storočia.
Všetky výrobky sú určené len najbližším priateľom a rodine. V obchodoch ich nekúpite. „Mám to ako koníček, preto výrobky dávame len zopár známym. Nikdy by som z toho nechcela firmu," dušuje sa Ľubica Slováková.
Od školy k záhradke
Pani Ľubica bola kedysi učiteľkou. K prírode mala vždy blízko, na záhradku si potrpela od mladosti. „Ľudia sa dosť spreneverili životnému prostrediu," mieni.
To, čo sa z jej pôdy urodilo a spracovalo, ocenili zo začiatku najmä jej deti a ich spolužiaci, ktorí kadejaké lekváry, sirupy a zeleninové zmesi z domácej produkcie Slovákovcov koštovali na internáte. „Vznikla potom od nich požiadavka, či by som im niečo nepredala," vraví duša značky Dobrá úroda. Jedným dychom ale dodáva, že z plodín vo svojej záhrade nikdy nechcela a ani nechce mať biznis. Nie je to ani jej hlavný zdroj príjmov.
Záhradka pani Ľubice má 21 árov. FOTO: TOMÁŠ HOLÚBEK
Tŕnistejšia cesta
Pestovať a spracovať ovocie a zeleninu bez chémie a umelých konzervantov je komplikovanejšie a zdĺhavé. Napríklad 35 pohárov lekváru, v ktorom je len čistá ovocná šťava a cukor, pripravovala pani Ľubica 13 hodín. Napriek tomu ale verí, že na ľahšiu a neekologickú cestu nezíde. Celá tá námaha vraj stojí za to, lekvár nesplesnivie ani po niekoľkých rokoch.
Na 21-árovej záhrade pestuje spolu s mužom čerešne, jablká, orechy, ríbezle, jahody, paradajky, papriky a ďalšie plodiny. Rukami manželov Slovákovcov vznikajú sirupy, lekváry, zavárané ovocie, jablkové pyré či zeleninové zmesi. Pani Ľubica sa ale nebojí ani experimentovať, aby ulahodila jazykovým pohárikom. Hitom jej záhradky sa napríklad vlani stali sušené paradajky nakladané v olivovom oleji, ktoré sa po pár kúskoch ako pochutina podávali s rôznymi druhmi jedál.
Kalendár starkej
Spôsob, ako dopestovať kvalitné plodiny v súlade s prírodou, je pomerne jednoduchý. Poznali ho už naše staré mamy a Ľubica Slováková hovorí, že treba len vychádzať z ich rád. Ona sama sa riadi kalendárom, ktorý si viedla jej starká. Pridá k tomu zmes informácií, ktoré si vyhľadá na internete a v knižniciach.
„Nepoviem vám všetko, ale aspoň niečo. Tak napríklad žihľavovým odvarkom je možné polievať kapustu proti voškám. A naozaj to funguje. Aj keď sa to nezdá, veľa urobí aj to, čo k čomu zasadíte. Mrkva je dobrá k cibuľke, potom cibuľu nenapádajú škodcovia. Ale zase ustriehnuť si treba aj také veci, aby ste mrkvu nezasadili dva roky po sebe na to isté miesto - z pôdy si odoberie isté vitamíny, ktoré by jej na druhý rok chýbali," hovorí drobná poľnohospodárka. Jej Drobná úroda už má svoju skupinu aj na Facebooku.
Nesiaty trávnik
Ročne manželia Slovákoví vyrobia stovky fliaš rôznych výrobkov. Na dopestovanie zeleniny či ovocia nepotrebujú kupovať ani semienka, vystačia si s tým, čo dá záhrada. „Nesiali sme napríklad ani trávnik, máme prírodnú trávu. Nie je taká nádherná, ale má svoje výhody - zbierame na nej sedmokrásky, skorocel, máme tu aj čakanku," sprevádza nás pani domu po svojej záhrade.
Keď príde zima, uchýli sa k čítaniu kníh a študovaniu. No ako Ľubica Slováková vravieva, nemôže sa dočkať jari, kedy znovu vyštartuje do svojej záhradky.
