Neobyčajný darček dostala k svojim desiatim narodeninám Stela Szentkeresztyová z Krškán. Rodičia jej kúpili vodný mlyn z devätnásteho storočia v Horšianskej doline. Po rokoch chátrania nadobúda historická stavba opäť dávnu podobu.
HORŠA. Stela je sympatická dvadsiatnička, ktorá profesionálne pracuje s deťmi a mládežou a moderne sa oblieka. Jej opis by sedel na tucty mladých dám, ale v celom okrese, ba pravdepodobne i na Slovensku, je iba ona majiteľkou historického vodného mlyna v Štátnej prírodnej rezervácii Horšianskej doliny.
Stela si vlastnú nehnuteľnosť prezrela až po ôsmych rokoch. Z preborenej strechy vyrastala burina, múry nahlodával zub času i dažďová voda či sneh. Napriek neveriackym pohľadom domácich obyvateľov sa Stela a jej otec nevzdali predstavy o opravenom mlyne a investovali doňho vlastné sily, peniaze, ako aj dotáciu od štátu. Časom by mal mlyn slúžiť ako atrakcia i oddychové miesto pre turistov.
Múzeum, divadlo i relax
Po drine v posledných dvoch rokoch sa v mlyne črtá tradičná mlynárska izbica a fungujú staré mlynské stroje, pozháňané po celom okolí. „Podarilo sa nám získať originálny kľúč od mlynu a živnostenský list posledného mlynára Pomothyho," hovorí mladá majiteľka nehnuteľnosti. Pred hlavným vstupom do mlyna leží polámaný a spolovice zeminou zakrytý mlynský kameň, na opravenej streche sa hrdo týči opieskovaný komín a pod strechou podkrovie, pripravené na muzeálnu expozíciu. „Škridle sme museli vymeniť. Podľa požiadaviek pamiatkárov však škridle mali mať historický nádych, preto sme kúpili použité a každú z nich sme vyčistili drôtenou kefou do žiadaného vzhľadu," prezrádza Stela. Stavebné práce vykonávala špecializovaná firma, ale predovšetkým rodina. „Otec mi pomohol dostať múry, interiér a strechu do bývalého stavu. Hovorí, že teraz so stavbou nebudú mať starosti ani moje deti," usmieva sa hrdo mladá Stelka. Hoci sa profesionálne venuje úplne inej oblasti, po rodičoch zdedila zmysel pre históriu a tradíciu. „S uložením exponátov v múzeu, ktoré plánujeme zriadiť v podkroví mlyna, nám pomôže levická etnografka Katarína Holbová. Nech má expozícia hlavu i pätu. Na prvom podlaží, na drevenej ploche, chce zas miestny odbor Matice slovenskej usporadúvať malé divadelné predstavenia pre tunajšie obyvateľstvo. A v mlynárskej izbici plánujem zriadiť nielen expozíciu tradičného zariadenia, ale aj knižnicu s publikáciami Štúrovcov a Andreja Chudobu," naznačuje plány novodobá mlynárka. Zaujímavý objekt, umiestnený v nádhernej prírode s výhľadom na skalu Klepáč a pri potoku Sikenica s množstvom rýb tak nadobudne charakter multifunkčného zariadenia pre domácich i turistov. „Plánujeme osadiť aj mlynské koleso a do žľabu strojovne za kamenným múrom opäť nahnať vodu," načiera opäť do studnice nápadov.
Zachraňuje pôvodné
Zmiešané múry z kameňa a hliny majú už čo-to za sebou. Najpálčivejšími boli nestabilné múry v dôsledku povypadávaných kusov stien. „Museli sme ich podopierať a opravovať po kúskoch. Pri zachovaní pôvodných stavebných materiálov nám pomohol piesok i štrk z miestneho potoka a kamene spod skaly," poukazuje na prvé kroky pri obnove Stela. Kompletizáciu interiéru a exteriéru zachránila predvídavosť obyvateľov levickej mestskej časti Horša, ktorí vo svojich stodolách a pivniciach uskladnili nejednu súčasť nechránenej stavby mlyna. U nich našla rodina Szentkeresztyovcov napríklad aj bývalé mlynské okná a okenice. Muzeálnu zbierku doplnia historické artefakty z najbližšieho okolia, atmosféru umocňuje fakt, že v mlyne sa zachovalo veľa pôvodných trámov, časť dreveného zábradlia a schodiska. „V budúcnosti dám zreštaurovať dvere a okná, doplniť chýbajúce časti, a výmenu si žiada aj podlaha v izbici. Čaká nás ešte veľa práce, ale teraz by som chcela dať do poriadku aspoň obytnú časť. Zvonku dám dobudovať drevený môstik do podkrovných priestorov, ktoré sú z chrbtovej strany mlyna v rovnakej úrovni s prístupovou cestou k mlynu a chránenému územiu," vymenúva usmievavá dievčina s nezvyčajným darom.
Od zrodu k obrode
Stelin otec Dušan žije celý život v Krškanoch, susednú Horšu má dokonale zmapovanú. Už ako dieťa obdivoval niekoľko mlynov na brehoch pozdĺž Sikenice. „Ale len tento bol zapísaný do zoznamu kultúrnych pamiatok a navyše bol na predaj," hovorí. „Skutočnú hodnotu daru vidím až teraz," hovorí už dospelá dcéra svojho otca. V ľudovom charaktere využitia stavby ju podporuje celá rodina. Hoci mnohí majitelia by nehnuteľnosť premenili na víkendovú chalupu, Stela dúfa, že mlyn navštívi čo najviac turistov. „Bez našich zásahov by o pár rokov spadol, takto sa z neho budeme môcť ešte roky tešiť," hovorí mladá dáma. A práve pre jej nadšenie je pravdepodobné, že meter hrubé múry zas zohreje oheň v nádhernej pôvodnej peci či v otvorenom komínovom krbe. Pomôcť by tomu mal aj záujem súčasníkov.
Autor: Katarína Kopcsányiová
