NITRA. V Nitrianskej galérii je do 12. septembra sprístupnená výstava kresieb a grafík Vincenta Hložníka. Sú zapožičané zo zbierok Považskej galérie umenia v Žiline, predstavujú výber z rozsiahlej tvorby autora od 40. až po 90. roky 20. storočia. Návštevníka upúta zvláštna bolestno-smutná atmosféra Hložníkových diel a výrazná farebnosť.
Obrazy ako dar galérii
„Nesmierny rozsah jeho tvorby nám neumožnil prezentovať ju v Nitre komplexne. Na tejto výstave je vyše 70 Hložníkových kresieb, grafík a pastelov. Je to na 90 percent dar manželky Viery Hložníkovej Považskej galérii umenia," hovorí kurátor výstavy Milan Mazúr. „Tento dar dnes tvorí 799 diel - od obrázku centimeter krát centimeter až po veľkorozmerné apokylypsy 3 krát 3 metre. Podľa slov autora krátko pred smrťou svoje diela tvoril s láskou - o ľuďoch a pre ľudí."
Vincent Hložník sa narodil v roku 1919 v Svederníku pri Žiline. V rokoch 1937 - 1942 študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe u profesorov Františka Kyselu a Josefa Nováka. Počas prázdnin na umenie nezabudol - zarábal si ako návrhár - kresliar skla v dielni v Železnom Brode. Pri návrate do rodiska ho ako študenta 2. ročníka oslovila Matica slovenská, aby s ňou spolupracoval pri vydávaní publikácií. Po smrti rodičov finančne podporuje rodinu, keď predáva svoje obrazy.
V českých Dejviciach sa zoznamuje s prostredím cirkusu, očarili ho najmä kone, ktoré sa spolu s cirkusantmi často objavujú na jeho dielach.
Pieroti, klauni, šašovia
Po pražskom štúdiu je Hložníkov návrat na Slovensko spojený s prvou samostatnou výstavou v Umeleckej besede v Bratislave. „Nebola vôbec podľa predstáv slovenského tradicionalizmu, ako ho presviedčal maliar Ján Mudroch. Na slovenskú výtvarnú scénu vnáša Hložník znepokojujúcu atmosféru vtedajšej Prahy, na jeho dielach, ktoré šokovali Bratislavu, sa objavili šašovia, klauni, krasojazdkyne a pieroti," pokračuje Milan Mazúr. „Jeho zaangažovanosť v bolestiach života nachádza výraz v mnohotvárnej tvorbe. Neukazuje len strachom znetvorené ľudské tváre, je v nich aj akýsi úžas a bolesť zároveň."
Šlabikár s Hložníkovými kresbami
V tvorbe ho výrazne poznačil výtvarník Cyprián Majerník - Hložník sa vyjadril, že nebyť Majerníka, nebolo by ani Hložníka. Ovplyvnil ho aj Koloman Sokol, s ktorým založil grafickú školu. Po odchode s manželkou Vierou do Bratislavy pôsobí na VŠVU ako profesor a neskôr ako rektor. Normalizačné procesy v 70. rokoch Hložníka vyhnali zo školy, umelec sa uzatvára do seba a spolu s rodinou pracuje na tvorbe vitrážových okien na východnom Slovensku.
„Už v tom čase začal pracovať aj na ilustrovanej biblii a na ďalších publikáciách. Spolu ilustroval 333 kníh, stredná generácia sa ešte učila zo šlabikára s jeho obrázkami. Dodnes ho mám odložený," dodal Mazúr.
Niektoré z obrazov z Hložníkovej tvorby, ktoré sú v Nitrianskej galérii.