Kanonier relaxuje s udicou, neváha aj skočiť do rybníka

kutočný rybár.

NITRA. Pre Roba Ráka je rybárčenie po rodine najlepším relaxom. V prírode sa najlepšie odreaguje. Začínal ako šesťročný s krstným otcom. „Pracoval ako učiteľ, brával ma niekedy aj z vyučovania. Už keď zaklopal na dvere, vedel som, že je to on. V momente som bol zbalený,“ vracia sa v spomienkach do školských liet. Rybačku si hneď obľúbil. Možno aj preto, že hneď na prvej chytil dva kapry.

Kapry vracia do vody

Rák vraví, že chytiť rybu nie je problém. On sa však asi posledných šesť rokov špecializuje iba na veľké kapry, vážiace aspoň 7-8 kíl. Na taký kus niekedy čaká aj päť rybačiek.

Ako dlhý čas dokáže stráviť pri udici? „Povedzme tých 6-7 hodín, ale raz za čas idem aj na celú noc. Je jasné, že to si nemôžem dovoliť pár dní pred zápasom, lebo cez deň by som ten spánkový deficit pri 9-mesačnom Damiánovi nedohnal,“ smeje sa Robo. Tento rok bol na rybách asi sedemkrát. Na kratšie rybačky bráva aj 6-ročného Sebastiána.

Robo Rák je športový rybár. To značí, že nechytá ryby na to, aby ich zjedol. „Keď chytím rybu, odfotím sa s ňou. Miesto, kde sa chytila na háčik, ošetrím sprejom a pustím ju naspäť do vody. Ryba nemôže poprosiť o život, hovoriť nevie. Keď mám chuť na rybu, radšej si ju kúpim. Nemohol by som ju zabiť vlastnými rukami,“ vraví, ale dodáva, že nemá nič ani proti tým rybárom, čo si vezmú kapra na konzumáciu. Rák si rád pochutí na rybách, najradšej ich má v halászlé, štipľavej polievke.

V trenkách do rybníka

Robovi vyhovuje, keď nie je na rybačke okolo neho veľa iných ľudí. Strieda viaceré rybníky v okolí, na každom si našiel svoje obľúbené miesto.

Nespolieha sa len na šťastie. Snaží sa vystopovať pohyb kaprov, má rôzne metódy, ako ich nájsť. Napríklad, keď chce zistiť hĺbku vody, neváha aj plávať v rybníku, len tak v trenírkach. Ak nájde v strede jazera vytŕčajúci strom, prepláva tam, urobí okolo neho prieskum a nastaví montáž. Potom sa vráti na breh a môže sa aj pár metrov vzdialiť, signalizačné zariadenie ho na záber upozorní.

Doma má slušnú výbavu, ktorá niečo stála. Rybačka nie je lacný špás. Pred lovom treba pripraviť návnadu a nástrahu. „Buď si to môžete urobiť doma, alebo kúpiť. Obávam sa, že keby som niečo z toho pripravoval doma, susedia z paneláka by nadšení neboli. Napríklad do jednej zmesi sa používa materiál z mŕtvych rýb,“ prezrádza špecialitku.

Robo Rák už k udici zlákal aj šesťročného syna Sebastiána. FOTO: archív R.R.

Sníva o Francúzsku

S rybárčením začínal v okolí rodnej Rimavskej Soboty. Počas pôsobenia v Ružomberku chodil na ryby s Marekom Bakošom. Práve na Liptovskej Mare zaznamenal svoj rekordný úlovok, kapra, ktorý vážil 16,5 kg, z vody ťahal 35 minút. Keď hral za Dinamo Minsk, neodolal ani bieloruským rybníkom, hoci nemal k dispozícii svoju výbavu.

Robo Rák má aj svoj rybársky sen. „Raz by som sa chcel dostať do Francúzska, do oblasti Cassien, ryby tam rastú do obrovských veľkostí. Tam by som dokázal stráviť aj mesiac,“ vraví.

Tu doma by ho potešila aj taká 2-3-dňová rybačka, ale to si pri futbalových povinnostiach nemôže dovoliť. Manželka Kristína s ním na ryby nechodí. „Bola iba dvakrát a vtedy priniesla šťastie,“ smeje sa Robo.
Rodina Rákovcov bola toto leto na dovolenke v Taliansku. Robo so Sebim si nenechali ujsť príležitosť pochytať zopár rakov, krabov či dokonca medúzy, ktorých sa všetci na pláži báli...

Zlákal aj spoluhráčov

Z kabíny sa k Robovi pridal Slavo Bališ, ktorý je začínajúci rybár. Podobné úmysly prejavil aj lekár Štefanov. Bališ už bol s Rákom na nočnej rybačke, pridali sa k nim aj „nerybári“ Leško so Zelenickým. „Srandujeme, že sú to naši otroci, grilovali nám jedlo a starali sa o dobrú náladu.“

Robo Rák má odmala svoj rituál, ktorý mu na rybačkách prináša šťastie. Prezradiť ho nechcel. „Doma pred odchodom na ryby sa treba niečoho dotknúť. Nepoviem čoho, ani za svet,“ uškŕňa sa.

Rybačky mu priniesli veľa zážitkov. Spomeňme jeden z detstva. Robov krstný otec vedel, že chlapec má fóbiu z hadov. Raz ho schválne poslal chytať ryby na také kamene, ktoré boli častým útočiskom užoviek. Keď Robovi za ušami zasyčal had, dal sa na šprint o dušu. Tam sa možno zrodila aj jeho rýchlosť, ktorou uniká súperom na ihrisku.

Pred týždňom sa na love sumcov zadarilo Mariánovi Valentovi, jednému zo šéfov FC Nitra. Pochválil sa dvoma kúskami s rozmermi 175 a 163 cm. FOTO: archív M.V.