Článok pokračuje pod video reklamou
NITRA. Mnohé z nich sú už za zenitom. Mašiny, ktoré nevládzu, sa dnes chodia len ukazovať. Kedysi to ale boli na svoju dobu parádne traktory, ktoré sa preháňali po poliach a napĺňali pýchou svojich majiteľov.
Kolesá bez gúm
Tak napríklad McCormick. Americký traktor bez pneumatík, ktorý vyrábali masovo. Pár z týchto kúskov preniklo aj do nášho regiónu. „V päťdesiatych rokoch ich ale vyvlastňovali. Ľuďom ich pobrali, aby nemali na čom robiť. Naozaj len málo kúskov ostalo,“ hovorí Ján Kosík, ktorý ten svoj McCormick prišiel ukázať na výstavu historických strojov Traktorparáda. Počas Agrokomplexu zorganizovalo Slovenské poľnohospodárske múzeum.
McCormick z dvadsiatych rokov.
'Jeho' traktor vyrobili niekedy v rokoch 1920 - 1922. Hneď na prvý pohľad je zvláštny - vpredu je kľuka a kolesá sú bez pneumatík. „Gumy v tom čase neboli, prišli až začiatkom tridsiatych rokov a boli veľmi drahé,“ hovorí Ján Kosík. Za jazdy McCormick poriadne traktoristom hrkoce. V dvadsiatych rokoch to ľuďom bolo jedno, dedinské cesty neboli asfaltové a na poliach sa s vytriasaním duše aj žalúdka tak akosi rátalo. „Kľukou vpredu ho štartujem, McCormick jazdí na benzín a požerie toho naozaj veľa. Uvádza sa, že aj šesťdesiat litrov za osem hodín orby, ale neviem, či je to pravda. Keď doň nalejem päť litrov benzínu, chvíľu jazdí,“ pousmeje sa majiteľ jediného zachovaného stroja tejto značky na Slovensku.
Osemročný traktorista
Kým sa zhovárame s Kosíkom, podvedome registrujeme za chrbtom ďalšie traktory, ktoré na výstavu prichádzajú. Jeden z nich šoféruje muž nižšej postavy. „Veď to je chlapec, kto ho tam zabudol?“ neveriacky pokrúti hlavou staršia návštevníčka. Vodič traktora značky Zetor 25 Martin Marko má len osem rokov, ale traktorom si to šinie cez výstavisko jedna radosť. Ako vojak odstaví do radu na milimeter presne svojho 'tátoša'. „Jazdiť som sa naučil pred rokom, priviedol ma k tomu strýko,“ hovorí malý traktorista. Ako ale dodá, úplne sám si na traktor ešte netrúfne, v blízkosti vždy musí byť strýko Ľubomír Chromík.
„Kde vrčia traktory, tam on musí byť,“ tvrdí o synovcovi Ľubomír Chromík. Na výstavu doviedol dva Zetory 25, starší má rok výroby 1948, mladší 1951-1952. „Rozdiel je hlavne v komforte ovládania - na staršom sa sedí na trubke a pružine, ten mladší má čalúnenú sedačku. Starší má len ručný plyn, mladší aj nožný,“ opisuje Ľubomír Chromík rozdiely vo svojich Zetoroch. A zďaleka nie sú všetky. Starší brat má len jeden naftový filter, mladší má aj predčistič. Olejový filter je v staršom jeden, mladší ich má dva, hrubší a jemný. Zo starého kvapká - prepad nafty vyriešili tak, že nafta steká do otvora. Modernejší Zetor 25 má prepad robený tak, že nafta steká naspäť do nádrže. „Dedko mal traktor na dedine vždy. Keď som vyrástol, kúpil som si vlastný. Na obrábanie poľa na vidieku úplne postačuje. Ten starší Zetor 25 som doviezol v dodávke rozložený na kusy. Sám som ho poskladal a opravil. Nikdy by som ho nepredal, pretože by sa nenašiel nikto, kto by ma na predaj motivoval dostatočnou sumou. Predsa len, sú v tom dva roky mojej roboty,“ vyznáva sa z lásky k svojmu traktoru pán Chromík.
Lokomobila
Absolútnou raritou bola ale parná lokomobila z roku 1914. „Poháňala väčšinou mláťačky a veľké šrotovníky. Kedysi bola stabilná, ale prerobili ju na pohyblivú. Tým sa z nej stal svetový unikát,“ povedal Peter Kováčik z Chynorian, ktorý sám na Traktorparádu priniesol Škodu 30, svoju poprerábanú mašinku.
