Zídu sa aj ľudia, ktorí na nich pracovali.
CHOČA. Spôsob, akým vznikal kostol v Choči, uchvacuje doteraz. Miestni odopreli poslušnosť komunistom a tajne, na vlastnú päsť a len pomocou vlastných síl a prostriedkov, začali s výstavbou kostola. Veriaci kašľali na stavebné povolenie od komunistických papalášov a vraveli, že to im vydal samotný Boh...
Načierno
Možno nie je nič zvláštne na tom, že si skupina ľudí niečo spraví svojpomocne. V tom čase ale na obecné stavby boli presné normy, v ktorých úradníci schvaľovali, koľko dostane dedina na stavbu objektu iks-ypsilon-zet tehál, koľko dosiek, koľko cementu. Dnes nepredstaviteľné a choré, vtedy ale obrovská prekážka vo výstavbe.
Pred pol storočím stavali v Choči aj kultúrny dom a dnešný obecný úrad. Tieto stavby mali podporu štátnych a straníckych úradov. S kostolom to už ale bolo inak. Pôvodne mali Chočania stavať zvonicu, sami sa ale rozhodli, že si spravia kostol. Začínali bez akýchkoľvek povolení a s vedomím, že komunisti o ničom nechyrujú.
Veľkým problémom bolo získanie materiálu na stavbu. Tehla sa musela z konšpiratívnych dôvodov voziť až z Dečína. Objednávali ju tam Chočania Ondrej Kéry a Vincent Valkovič, ktorí v Dečíne pracovali. Pred komunistami sa tvárili, že ju potrebujú na stavbu vlastného rodinného domu. Z Dečína tehlu vozili po železnici do Tesár a odtiaľ konskými povozmi na stavenisko. Netreba ani zdôrazňovať, že pre takýto komplikovaný spôsob prepravy sa množstvo materiálu zničilo. Smutným paradoxom tej doby ale je, že v Prílepoch vzdialených len pár kilometrov od Choče, bola tehelňa...
Brigádovala celá Choča
Celá dedina žila tým, že v jej centre vzniká svätostánok. Dovtedy chodili veriaci na omšu peši do päť kilometrov vzdialených Chraštian na území dnešných Beladíc. Tam sa vyhlasovali zbierky na výstavbu kostola v Choči. Ľudia statočne pracovali na oboch stavbách, svetskej aj cirkevnej. Striedavo brigádovali na výstavbe kultúrneho domu aj na výstavbe kostola. Zostavovali sa dokonca poradovníky, kedy a z ktorého domu pôjde muž alebo žena na ktorú stavbu. Murárov, čo stavali kostol, stravovala celá dedina, obed im nachystal zakaždým iný dom.
Vďaka statočnosti úradníka Jozefa Beláka nakoniec dedinčania získali aj stavebné povolenie. Belák mal skontrolovať, ako pokračuje výstavba zvonice. Keď prišiel do Choče a uvidel, že žiadnej zvonice niet, ale na kopci stoja základné múry kostola, nevedel od zúfalstva, čo má robiť. Nervózny netušil, ako to vysvetlí na Krajskom národnom výbore v Nitre. Pomohol mu ale futbal, ktorý hrával, pretože šéf výboru mal na tento šport slabosť, a tak Belákovi nakoniec stavbu odobrili.
Komunisti zahnaní do kúta
Za veľa ale mohli aj obyčajní ľudia. V tom čase spravili nevídanú vec - pritlačili na komunistov. V obci sa vtedy zakladalo roľnícke družstvo a dedinčania vyhlásili, že svoje role doň dajú len vtedy, ak im povolia výstavbu kostola v Choči.
„V tom čase okrem nás bola už iba jedna ďalšia dedina v okrese, ktorá si postavila kostol," hovorí starosta Choče František Drgoňa.
Hrdinské skutky aj nasadenie miestnych ľudí, ktoré prejavili pri stavbe kostola, kultúrneho a obecného domu, podnietili Choču, aby si toto zaujímavé obdobie svojej histórie pripomenula. „Zastupiteľstvo sa rozhodlo, že aj napriek ťažkej finančnej situácii, v akej sa dnes dediny nachádzajú, si tieto udalosti slávnostne pripomenieme," povedal starosta František Drgoňa. Choča bude tento víkend oslavovať 50. výročie výstavby kultúrneho domu a kostola. Pripojila k tomu aj oslavy 35. výročia vzniku folklórneho súboru Chočanka. Na slávnostnú omšu prídu aj pamätníci výstavby kostola a všetci žijúci kňazi, ktorí v kostole pôsobili.
Starosta Choče František Drgoňa si zaspomínal na pohnuté časy.
FOTO: TOMÁŠ HOLÚBEK
