Slovenský folklór má v zahraničí cveng. Potvrdili to aj nitrianski Furmani - na poľskom festivale zaujali gajdošskými piesňami a tancami a tekovskými kolesami.
NITRA. Vyše sto súborov z celého sveta sa predstavilo na európskom folklórnom festivale Týždeň beskydskej kultúry v Poľsku. Jediným zástupcom Slovenska bol nitriansky folklórny súbor Furmani so svojou ľudovou hudbou, ktorý si odniesol jednu zo šiestich hlavných cien.
Za festivalom na dovolenku
Festival sa konal v regióne Bielsko-Biala, súbory vystupovali na amfiteátroch v 6 satelitných mestečkách. Furmani, ktorí pôsobia pri CVČ Domino, sa predstavili v meste Wisla na Medzinárodnom stretnutí folklórnych súborov.
„Bolo nás tam spolu 18 súborov, napríklad z Južnej Kórei, Kene, Kostariky, Cypru, Turecka, Maďarska, Česka či Rumunska. Absolvovali sme päť celovečerných programov, z nich jeden bol zameraný len na súbory višegrádskej štvorky," hovorí vedúci súboru a choreograf Marián Hlavatý. „Na súťažnom večeri sme sa predstavili gajdošskými piesňami a tancami podľa Jozefa Antalíka z Veľkého Zálužia a tekovskými kolesami a čardášmi z Rybníka v Levickom okrese. Dva samostatné koncerty mala aj naša ľudová hudba s primášom Matejom Galgócim."
Laurerátom festivalu sa stal rumunský súbor, porota udelila aj šesť hlavných cien. Jednu z nich si odniesli aj nitrianski Furmani. „Sympatie poroty sme si získali vďaka dievčenským spevom v tekovských kolesách. Ale veľmi sa páčili aj naše gajdošské piesne a tance, ktoré prezentovalo len zopár skupín. Nás zase veľmi zaujali exotické súbory z Kene a Južnej Kórei," hovorí Hlavatý. „Veľmi nás potešil aj veľký záujem poľských divákov o tento festival. Je najväčším v strednej Európe a koná sa pod záštitou celosvetovej organizácie folklóru C.I.O.F.F. Poliaci v tomto regióne vyslovenene kvôli festivalu dokonca dovolenkovali."
Čižmy stoja 123 eur
Ocenenie v Poľsku Furmanom otvorilo ďalšie možnosti účinkovania. Dostali niekoľko zaujímavých ponúk od vystupujúcich súborov aj od zástupcov festivalov z okolitých krajín. Všetko však bude závisieť od financií. „Fungujeme na základe projektov, ktoré počas roka vypracovávam. Niekedy sa nám podarí peniaze získať, inokedy nie. Do činnosti investujeme aj vlastné prostriedky a tiež peniaze od sponzorov," vysvetľuje vedúci Furmanov.
„Možno sa to nezdá, ale najväčšou položkou sú obuv a opravy krojov, ktoré si podľa originálov robíme sami, alebo nám pomáha naša šikovná krajčírka Andrea Križanová. Len ručne šité kožené čižmy stoja zhruba 123 eur. Meter vyšívanej stuhy vyjde vyše 4,6 eura, dievčence jej potrebujú 2,5 metra na čepiec, 2,5 metra na pás a asi 2 metre do vlasov. Tak si to spočítajte. Takmer 1 000 eur od Nitrianskej komunitnej nadácie som minul len na nákup flitrov, ozdôb a stužiek na rybnícke kroje."
Vlani oslávili 5 rokov
Furmani sa na poľský festival dostali na základe dokumentácie svojho programu v Divadle Andreja Bagara, ktorým vlani vo februári oslávili 5. výročie svojho založenia.
„Počas našej šesťročnej existencie sme boli každý rok na nejakej medzinárodnej prehliadke, či už v Prahe, v Telči, v maďarských mestách Kaposvár, Balatonlelle a Kapuvár. Dvakrát sme sa prebojovali do celoslovenskej folklórnej prehliadky. Na takomto prestížnom festivale sme však boli po prvýkrát. O to viac nás teší zisk jednej z hlavných cien," hovorí vedúci Furmanov, ktorí vznikli v roku 2004.
Vystúpili na Klokočinskom jarmoku
Drvivú väčšinu členov tvoria študenti stredných a vysokých škôl z Nitry a okolia, ktorí predtým pôsobili v detskom folklórnom súbore Borinka. Vo Furmanoch je spolu s ľudovou hudbou 35 členov, z toho je 12 tanečných párov. Ich repertoár tvoria štyri programové bloky: gajdošské piesne a tance, tekovské kolesá a čardáše, malé tanečné formy a piesne a tance so svadobnou tematikou z nitrianskeho regiónu.
„Trénujeme 3-krát týždenne v CVČ Domine. Sme otvorení pre všetkých nových záujemcov, ktorí by si chceli vyskúšať, či by folklór bavil. Pred týždňom nás Nitrania mohli vidieť na Klokočinskom jarmoku a v októbri sa chystáme na krajskú súťaž folklórnych súborov Nitrianskeho kraja," dodal Hlavatý.
FOTKY: WALDEMAR KOMPALA
