NITRA. Vyhodené peniaze. Najčastejšia reakcia ľudí, ktorí prišli do hlasovacích miestností aj tých, ktorí ju obišli širokým oblúkom.
Siedme slovenské referendum za sedem miliónov eur je teda neúspešné, nesplnilo podmienku na to, aby bolo platné - k urnám neprišlo viac ako päťdesiat percent oprávnených voličov.
Pavelka: Oslovovali sme Facebookom
Šéf parlamentu Richard Sulík, ktorý šéfuje strane Sloboda a Solidarita (SaS), ktorá referendum ešte pred parlamentnými voľbami iniciovala, referendum ale za neúspech nepovažuje. Za fiasko by ho považoval len v prípade, ak by sa na hlasovaní nezúčastnilo toľko ľudí, koľko sa podpísalo pod petíciu. K urnám nakoniec prišlo takmer milión ľudí.
Napriek tomu sa strana SaS nevyhla kritike, že referendovej kampani sa venovala málo. Zviditeľnil sa len poslanec Igor Matovič, ktorý v Bratislave odparkoval svoje auto na priechode pre chodcov a išiel sa najesť. Chcel tým demonštrovať, že keďže je poslanec a má imunitu, nič sa mu nestane. Zaplatil len poplatok za odtiahnutie auta.
Okresný šéf SaS v Nitre Radoslav Pavelka hovorí, že na kampaň využili hlavne internet. Ľudí a známych oslovovali mailami, agitovali aj na Facebooku a ďalších sociálnych sieťach. „Billboardy v meste sa riešili cez Bratislavu, my z okresnej organizácie SaS sme rozniesli asi desaťtisíc letákov, z toho osemtisíc v samotnej Nitre," hovorí Pavelka. S kampaňou pomáhali hlavne sympatizanti strany. Pavelka hovorí, že aj keď referendum nebude platné, zmysel malo už len diskusiou, ktorú k referendovým otázkam vyvolalo.
Na juhu nerozumeli slovenským otázkam
Väčšina hlasujúcich odpovedala kladne na všetky otázky. Najmenej ľudia hlasovali za najnezrozumiteľnejšiu poslednú otázku - tú, ktorá politikom upierala právo využívať právo na odpoveď v tlači.
Problémy s celkovým porozumením otázok mali voliči na juhu Nitrianskeho kraja. Niektorí sa dožadovali prekladu otázok do maďarčiny. „Ak by bola položená len jedna otázka, vyznačili by ľudia súhlas či nesúhlas. No pri šiestich otázkach, ktorým nerozumejú, čo majú označovať?" komentovala pre TASR referendové otázky členka volebnej komisie v dedine pri Štúrove.
Zodpovednosť za neporozumenie otázkam leží podľa Róberta Madeja (Smer), podpredsedu Ústrednej komisie pre referendum, na pleciach iniciátorov. Pripomenul, že zo zákona je štátnym jazykom na území SR slovenčina.
Prišla s pasom, nedovolili jej hlasovať
Účasť na referende sa okolo piatej hodiny pohybovala na veľmi nízkej úrovni od desať do dvadsať percent. Povedal to Milan Buffa z obvodnej referendovej komisie v Nitre.
Referendum v nitrianskom obvode poznačil len jeden problém. „Jedna pani chcela v Nitre hlasovať na pas. Nebolo jej to umožnené, pretože zákon také niečo neumožňuje," povedal Milan Buffa.
Žena komisii povedala, že občiansky preukaz stratila. Na otázku, či to nahlásila na polícii, odvetila, že nie. Nikto z členov komisie ženu nepoznal, čo ale nemalo vplyv na konečné rozhodnutie, že jej komisia nedovolila zúčastniť sa na referende.
Podľa informácii Milana Buffu má žena trvalý pobyt na Slovensku, nebola to teda Slovenka žijúca v zahraničí. Žena sťažnosť na verdikt komisie nepodala.
Okrem tohto nedorozumenia prebehlo hlasovanie v Nitrianskom obvode, ktorý zahŕňa okresy Nitra a Zlaté Moravce, pokojne. „Pred chvíľou som za obvod podpísal zápisnicu, podpísali ju aj všetci členovia," povedal nám v nedeľu krátko pred jednou ráno Milan Buffa.
Účasť v Nitrianskom obvode bola o niečo nižšia ako celoslovenský priemer, dosiahla 20,89 %. Hlasovali sme v 166 okrskoch.
FOTO: TOMÁŠ HOLÚBEK
