MOJMÍROVCE. Mojmírovčania nezažili v tomto roku bežné obecné slávnosti s cigánskou a stánkami. Združenie Váh-Dunaj-Ipeľ osadilo prvú tabuľu z turistickej cyklotrasy v nitrianskom regióne a pri tejto príležitosti usporiadalo v spolupráci s obcou Turecký deň. Okolie kašieľa zaplnili historické postavy z obdobia, keď Turci 150 rokov ovládali veľkú časť Uhorska. Organizátora Daniela Balka mohli návštevníci spoznať podľa historických tureckých šiat a turbanu na hlave.
Podujatiu neprialo počasie. Kvôli vytrvalému dažďu sa veľa návštevníkov uchýlilo radšej do kongresového centra pri kaštieli, bývalaj panskej koniarne. V kongresovej miestnosti rozložili organizátori turecký orientálny stan, vyhrávali tu doboví hudobníci z mojmírovskej skupiny Muzicantica, šermiari zo skupiny Tostabur Espadrones predvádzali svoje umenie. Pracovníci tureckej ambasády ponúkali ochutnávky originálnych tureckých lahôdok, výťažok šiel obetiam povodní v Pakistane.
Nakoniec za vírenia bubnov vypochodovalo pred kaštieľ janičiarske vojsko, rinčali zbrane a strieľalo malé delo. Vraví sa, že Turci ako prví zaviedli vojenskú hudbu a aj naša dychovka vznikla podľa ich vzoru. Majster Koza sa niesol na koni, ktorému sa v daždi šmýkali kopytá. Šermiari boli prezlečení za európskych janičiarov, ktorých Turci verbovali z radov kresťanov, boli tu aj uhorskí vojaci, či poľskí husári. V kaštieli popritom všetkom prebehla aj jedna svadba. Podobné podujatie sa plánuje aj o rok, venované bude o trochu neskoršiemu obdobiu.
Stopy Turkov na Slovensku
„Ťažko dnes povedať, ktoré zvyky konkrétne prišli z Turecka. Vieme ale nájsť stopy slov z tureckého jazyka, napríklad výrazy ako hačaj či žriebä. Prebrali sme niektoré technické názvy či názvy úradov. Niektoré prvky slovenských krojov nesú známky tureckého vplyvu, napríklad šatka na opasku v detvianskom kroji. To svedčí o mierovej výmene medzi národmi, pretože v čase vojny sa zvyky nepreberali," vysvetlil známy slovenský šermiar Peter Koza.
Keďže naši predkovia vnímali Turkov ako nepriateľov, tak sú preberané veci často pejoratívneho charakteru. Napríklad janičiarske hodnosti sa používali ako označenie bosoriek. Od Turkov sme sa naučili fajčiť či piť kávu. Priniesli aj niektoré poľnohospodárske plodiny, ktoré považujeme za úplne bežné.
Prispôsobivý nárd
„Turci sú dosť prispôsobivý národ," myslí si slobodný šermiarsky majster Koza. „Pamätám si ako sme na ceste vzali jedného Turka do nášho autobusu. Požičal som mu slovensko-turecký slovník a on sa s nami začal okamžite rozprávať. Síce v primitívnej podobe bez gramatiky, napríklad „Istanbul - dobrý - ryba, alebo Istanbul - dobrý - drahý", ale už sa dorozumel," spomenul si na cestovateľský zážitok majster Koza.
„Turci nemali v minulosti národnostné či rasové zábrany. Ak niekto prijal islam, tak bol ich. Voľakedy boli u nich v kurze blondýnky, ktoré vyhľadávali a brali si ich aj za ženy. Najmocnejší sultán Sulejman mal za ženu Roxolanu - čiže Rusôčku, ako jej hovorili, pretože bola Ruska z Ukrajiny. A preto Sulejman preto nikdy neviedol vojnu s Ruskom," povedal Peter Koza, ktorý šermuje už vyše 50 rokov a 35 rokov historický šerm aj vyučuje. Na druhý deň účinkovali tostaburskí šermiari vo Viedni, kde sa zúčastnili osláv pri výročí bitky pri Viedni, kde poľský kráľ porazil Turkov, ktorí boli odvtedy z Európy už len vytláčaní.
Šermiari, ktorí divákom prednášali o historických zbraniach.
Uprostred daždivého počasia musí jazdec dávať pozor, aby sa kôň nešmykol.
Výťažok z ochutnávok tureckých špecialít a kávy šiel obetiam povodní v Pakistane.
