NITRA. Na Univerzite Konštantína Filozofa odštartovali nový školský rok vymenovaním nových dekanov. Rektor školy Libor Vozár inauguroval do vedenia Filozofickej a Pedagogickej fakulty Bernarda Garaja a Evu Szórádovú. Zhodou okolností majú obaja noví dekani hudobné vzdelanie a sú známi pre svoje teoretické práce v oblasti hudby. Ocenenie za rozvoj školy si prebralo niekoľko pedagógov, ktorí šíria dobré meno svojej alma mater po svete.
Znovuzvolený rektor UKF Libor Vozár povedal, že v priebehu jedného alebo dvoch mesiacov ukončí škola výstavbu modernej univerzitnej knižnice v priestoroch bývalej tabakárne pod Zoborom. Zároveň sa tu pracuje na ôsmich stovkách internátnych miest, takže doterajšia ubytovacia kapacita univerzity sa z 2000 tisíc miest zdvihne zhruba o tretinu.
V otázke bývalých podzoborských kasární je ale zatiaľ ticho. Podľa plánu tu má v časti, ktorá patrí mestu, vzniknúť univerzitné mestečko. Škola chce predať alebo vymeniť roztrúsené budovy v meste a zjednotiť svoje priestory v príjemnom parkovom prostredí bývalých kasární. Rektor Libor Vozár povedal, že reálne bude možné otvoriť diskusiu na túto tému po komunálnych voľbách.
Na slávnostnom akte sa opäť zúčastnil aj profesor Ondrej Šedivý, ozajstný nestor nitrianskej pedagogiky. Na otváracom cermoniáli bol osobne už 51-krát - pritom školský rok neraz otváral sám ako dekan Fakulty prírodných vied. Bol aj dekanom na Pedagogickej fakulte, ale iba dva roky, pretože v roku 1989 sa po revolúcii menili akademickí funkcionári.
Profesor Šedivý povedal, že v živote odučil tisícky učiteľov, má takých, ktorí 40 rokov učili niekde na dedine a už sú aj v dôchodku. Pred 20 rokmi mala škola na konte vyše 10-tisíc vyučených učiteľov, dnes je to číslo už o dosť vyššie. „V šesťdesiatom roku, keď som začal učiť na vysokej škole, som mal aj vyše päťdesiatročných nekvalifikovaných učiteľov. A ja som mal iba 24 rokov a musel som ich vzdelávať," zaspomínal si profesor, ktorý sa ako člen vedeckej rady stále zúčastňuje na slávnostiach UKF.
„Vtedy boli iné časy. Za socializmu platilo nepísané pravidlo, že kto skončil učiteľstvo, šiel aj učiť. Dnes však už čím ďalej, tým viac absolventov odchádza mimo školských služieb. Spoločnosť nerobí potrebné opatrenia. Učiteľ nestojí na piedestáli, kde by mal patriť. Voľakedy bol učiteľ učiteľom. Dnes sa k dôchodcom, ktorý nám zachraňujú systém na školách, správajú ako k malým chlapcom. Materiálne podmienky sú zlé, pozrime sa na platy učiteľov, ľahko zistíme, prečo odídu učitelia do inej sféry. Učiteľ musí byť aj vychovávateľom, ale aj rodičia musia byť na výchovu pripravení. Dnes už aj piatak vynadá učiteľke do všetkého možného, len nie do pani učiteliek," povedal Ondrej Šedivý, ktorého rukamami prešli davy slovenských učiteľov.