MODRÝ KAMEŇ. Grant z Európskej únie vo výške asi 86.000 eur, ktorý získala mestská samospráva v Modrom Kameni, pomohol tento rok zachrániť desiatky jedlých gaštanov v najväčšej slovenskej gaštanici, nachádzajúcej sa nad mestom.
"Projekt rieši biológiu huby. Je totiž predpoklad, že táto sa do Modrého Kameňa dostala z maďarského Nagymarosu," uviedla pre TASR odborníčka na záchranu gaštana jedlého z Ústavu ekológie lesa SAV v Nitre Gabriela Juhásová.
Toto maďarské mesto bolo Modrému Kameňu aj partnerom pri získavaní peňazí z eurofondov. Navyše, v Maďarsku majú oveľa lepšie výsledky s liečením gaštana jedlého, ako na Slovensku. Tzv. hypovirulentné kmene, ktoré sa používajú na liečenie chorých rán napadnutých stromov, boli prítomné na maďarských gaštanoch a stromy sa tam postupne sami vyliečili.
Grant využili v M. Kameni na založenie trvalej výskumnej stanice na ploche 3000 m2. "Urobili sme tam mechanické a biologické ochranné opatrenia na 137 gaštanoch, pričom sme odstránili všetky stromy poškodené v štvrtom a piatom stupni poškodenia a ošetrili 86 gaštanov, poškodených prvým až tretím stupňom poškodenia," uviedla Juhásová.
V gaštaniciach vypočítali index zdravotného stavu na plochách 10 x 100 stromov. Ten sa pohybuje od 2,3 do 3,97, pričom stav 0 znamená, že je to zdravý porast a stav 5 že sú napadnuté všetky hodnotené stromy. "Potvrdili sme, že zachraňujeme gaštan skutočne v hodine dvanástej," pripomenula ekologička.
Z označených stromov zobrali aj vzorky na ďalšie laboratórne spracovanie. Postupne vyrobia očkovacie látky pre konkrétne stromy na konkrétnych stanovištiach.
Ako Juhásová ďalej uviedla, kladom je, že konvertovaním virulentných izolátov z trvalej výskumnej plochy s maďarskými hypovirulentnými kmeňmi, získali vhodné očkovacie látky na ošetrenie rakovinových rán. Výsledok vyhodnotia na jar 2011.
V rámci projektu zrealizovali v lete aj prednášky na tému ochrana a pestovanie gaštana. Vydali aj publikáciu o ochrane a pestovaní gaštana jedlého a zriadili webovú stránku.
Rakovinotvorná huba Cryphonectria parasitica sa však v modrokamenskej gaštanici šíri aj naďalej. Najbližším cieľom združenia je získať finančné prostriedky a pokračovať v likvidácii všetkých suchých stromov.
Huba sa na Slovensku vyskytuje od roku 1976. V Európe sa objavila už v roku 1936. Najviac sa ale prejavila v uplynulých desiatich rokoch.
Stromov gaštana jedlého je v okolí M. Kameňa asi 3500. Hubou, ktorá spôsobuje rakovinu kôry a postupné vysýchanie stromu je nakazených až 80 % z nich. Jedlé gaštany sa pritom nachádzajú vo viac ako 200 lokalitách na Slovensku, pričom táto choroba sa dnes vyskytuje asi v štvrtine z nich.
Zdravý strom gaštana jedlého prinesie na jeseň 150 až 200 kilogramov plodov. V modrokamenskom regióne sa ich ročne dopestuje asi 30 ton. Táto sezóna však bola podľa viacerých majiteľov gaštaníc kvôli nepriaznivému veľmi slabá.
Traduje sa, že jedlý gaštan do južných oblastí Slovenska priviezli v čase stredovekých nájazdov Turci, niektoré zdroje hovoria, že do strednej Európy ho priniesli už pred dvoma tisícročiami Rimania.
