NITRA. Medzi súťažnými poštovými holubmi sú rozdiely ako medzi atlétmi. Tie, čo pretekajú na krátke trate, sú zavalitejšie, silnejšie, rýchlo švihajú krídlami. Holubí maratónci sú oproti šprintérom zase štíhlejší a dlhší. Pred pretekmi musia každý deň trénovať. Len tak dokážu v dobrom čase zvládnuť napríklad 1140 kilometrov dlhú trať z belgického prístavu Oostende do Nitry. V spomenutom nedávnom preteku, kde bolo vypustených 20 tisíc holubov, sa Slováci umiestnili na treťom a štvrtom mieste.
Holubí pretek spočíva v tom, že voľne vypustený holub dokáže z neznámej krajiny trafiť domov. Hodnotí sa rýchlosť. Holub sa orientuje podľa elektromagnetických vĺn či slnka. V blízkosti vysielačov majú holuby problém - vysielanie ruší ich orientačný zmysel. Aby majiteľ spoznal svojho holuba, používa systém krúžkov či gumičiek. Dnes majú chovatelia k dispozícii aj elektronické čipy a GPS, takže vidia, ako ďaleko je holub od domova. Správy už dnes poštové holuby neprenášajú - naposledy sa tak dialo možno ešte za svetovej vojny.
Kolíska v Beneluxe
Kolískou poštových holubov je Európa, najmä krajiny Belgicko či Holandsko. Boli časy, keď sa dalo povedať - čo dom, to chovateľ holubov. Aj dnes v Belgicku vychádza holubársky denník, v Holandsku a v Nemecku vychádzajú podobné noviny týždenne. Rozbieha sa však napríklad aj Čína. Chovatelia z Hongkongu skupujú najdrahších holubov vo veľkom a zvíhajú tak ceny na dražbách. Zo 70 národných holubárskych federácií je asi 25 aktívnych - čiže sa zúčastňujú pravidelne na medzinárodných výstavách či pretekoch. Svetová federácia sa schádza dvakrát ročne.
V zahraničí sa lieta o veľké peniaze. „To zatiaľ na Slovensku nemáme," hovorí prezident Slovenského zväzu chovateľov poštových holubov Juraj Kurek. „Videl som holuba, ktorý vylietal 240 tisíc mariek. Dobrý holub stojí aj 10 tisíc euro. Hoci žije 12 až 15 rokov, pretekať vydrží zvyčajne okolo 6 rokov." Vyslúžilý holub sa hodí do chovu - šľachtiteľská práca je veľmi dôležitá. Každý holubár starostlivo vyberá rodičovské páry, zabezpečuje rodové línie. V snahe o výborné potomstvo sa dávajú dokopy najlepší rodičia. Podľa rodokmeňa holuba sa odvíjajú aj ceny na dražbách. Aj ten najposlednejší chovateľ zhromažďuje informácie o rodokmeňoch svojich holubov.
Na Slovensku je asi 4230 holubárov v 32 oblastných združeniach. Počas uplynulej sezóny, ktorá skončila v septembri zorganizovali iba v Nitre dve desiatky pretekov. Na Agrokomplexe je umiestnená Medzinárodná testovacia stanica poštových holubov, kde budú v roku 2012 Majstrovstvá sveta a v roku 2013 celosvetová olympiáda s výstavou. Tri mesiace pred majstrovstvami prinesú zástupcovia asi troch desiatok krajín svoje holuby do stanice, kde budú vychovávané s rovnakými podmienkami. O majstrovi rozhodne finálny pretek.
Drahý koníček
Členská základňa na Slovensku je staršia - hoci sa holubári snažia o podporu mladých, tento koníček už dnes nevie zaujať mladších ľudí. Juraj Kurek vraví, že chovu poštových holubov sa venuje od piatich rokov, čiže už 54 rokov. V prvý deň ako s bratom uvideli holubov, nevedel do vzrušenia zaspať a rozmýšľal, ako trávia noc. Dnes sa tejto vášne už nedokáže zbaviť. Hoci je okolo toho veľa práce a nákladov, ide už vraj aj o chovateľskú česť. Svojich holubov spozná, keď mu letia nad hlavou. Pred dvomi týždňami vyhral prezident slovenských holubárov jeden z miestnych pretekov.
„Chov je finančne náročný - len náklady na liečbu sa pohybujú okolo 600 eur. Potom sú tu sumy na špeciálne krmivo, prenosné klietky, členské poplatky a podobne," myslí si Kurek. S mestskými holubmi nemajú poštové nič spoločné - skôr holubárom škodia, pretože môžu preniesť choroby na domestikovaný chov.
Juraj Kurek si spomína, že kedysi holuby celý deň lietali po okolí. Dnes sú zavreté, s výnimkou ranného a večerného tréningu. A zimu trávia zavreté úplne celý čas až do marca. Ak by to chovatelia nerobili, dravé vtáky by im holubov okamžite zlikvidovali.
