Polícia odmietla podnet z prokuratúry. Dospela k záveru, že na začatie trestného stíhania nie je dôvod. Údajne preto, že o zámene kultúrnej pamiatky rozhodol kolektívny orgán. Jeho rozhodnutie spolu so zámennou zmluvou pritom podpísal primátor.
NITRA. Spis o zámene mestskej kultúrnej pamiatky na Kupeckej za súkromné nehnuteľnosti na Štúrovej sa opäť vrátil na nitriansku políciu. Tá skúmala, či primátor porušil povinnosti pri správe mestského majetku.
„Nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania, uvedená vec bola v zmysle zákona odmietnutá," povedala nám v piatok policajná hovorkyňa Božena Bruchterová.
Primátor na polícii nevypovedal
Podnet na políciu podala nitrianska prokuratúra začiatkom apríla. V máji si spis vyžiadali z Generálnej prokuratúry. „Nedali nám vedieť, na základe čoho takto postupovali," povedali nám na nitrianskej prokuratúre. Takýto postup je vraj neštandardný.
Spisový materiál sa nedávno vrátil späť do Nitry, okresnému vyšetrovateľovi. „Ten ho odstúpil na krajské riaditeľstvo PZ. Prokuratúra teraz tento postup preskúmava," povedal nám v stredu Ján Ludva, hovorca nitrianskej prokuratúry.
Medzitým však už na krajskej polícii rozhodli, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Údajne dospeli k záveru, že nie je možné stíhať primátora, keďže zámenu odsúhlasil kolektívny orgán - mestské zastupiteľstvo, ktoré nenesie trestno-právnu zodpovednosť. Primátor je pritom ako štatutárny zástupca mesta podpísaný pod uznesením zastupiteľstva aj pod zámennou zmluvou.
„Na polícii som nevypovedal a nie som ani informovaný o postupe orgánov činných v trestom konaní," reagoval v piatok primátor Jozef Dvonč.
Potvrdil, že kultúrna pamiatka na Kupeckej ulici 16 je už vo vlastníctve podnikateľa Norberta Bodora a objekty na Štúrovej vlastní mesto. „Rozdiel v hodnote zamieňaných nehnuteľností vo výške 513 882 eur dostalo mesto ešte vlani v októbri," dodal.
Prokuratúra má podozrenie
Štvorpodlažná kultúrna pamiatka z roku 1900 sa nachádza v centre mesta. Podľa znalca má hodnotu vyše 961-tisíc eur (takmer 29 miliónov korún).
Nehnuteľnosti na okraji mesta na Štúrovej - pozemky a dva objekty z roku 1970 (v jednom bola elektrická rozvodňa) - boli ohodnotené na vyše 449-tisíc eur, čo je 13,5 milióna korún. Mesto si ich prenajalo ešte pred kúpou, aby tu vytvorilo zariadenie pre bezdomovcov.
O zámene nehnuteľností rozhodlo vlani v júni zastupiteľstvo, v ktorom má väčšinu Smer. Zámenná zmluva bola podpísaná v októbri 2009. Viacerí poslanci vtedy kritizovali, že cena pamiatky je podhodnotená a cena súkromných nehnuteľností nadhodnotená.
„Získali sme poznatky, ktoré zakladajú podozrenie z trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku primátorom pri uzatváraní zámennej zmluvy medzi mestom a Ing. Bodorom," povedal nám pred časom vtedajší hovorca prokuratúry Jaroslav Maček.
Prokuratúra vraj vychádzala z faktu, že v roku 2007 získal podnikateľ nehnuteľnosti na Štúrovej len za 5 037 865 korún. O dva roky neskôr, keď pre krízu klesli ceny, je už v zámennej zmluve akceptovaná ich podstatne vyššia hodnota „bez toho, aby boli preukázané investície do nehnuteľností zo strany Ing. Bodora".
„Cena za nehnuteľnosti na Štúrovej ulici bola určená znaleckým posudkom. Ja ako primátor som žiadnu cenu neakceptoval, v zmysle zákona o obecnom zriadení predaj aj cenu schvaľujú predsa poslanci mestského zastupiteľstva. Samotný zmluvný úkon zámeny potom zabezpečoval mestský úrad v zmysle schváleného uznesenia, teda nie ja ako primátor," reagoval Jozef Dvonč, ktorému zákon umožňuje uznesenie zastupiteľstva nepodpísať a materiál vrátiť na rokovanie. On ho podpísal, rovnako ako zámennú zmluvu.
Zámena nehnuteľností medzi mestom a podnikateľom prešla na katastri až na druhýkrát. Prokurátor totiž ešte vlani podal proti prevodu kultúrnej pamiatky protest. Napadol, že mesto nevyhlásilo verejnú súťaž a zároveň obišlo ministerstvo kultúry, ktoré má na pamiatku predkupné právo. Správa katastra napokon uznala len jeden bod protestu - potvrdila, že zámenná zmluva medzi mestom a podnikateľom „jednoznačne obchádza zákon o ochrane pamiatkového fondu". Mesto muselo dodatočne osloviť ministerstvo kultúry, ktoré právo prednostnej kúpy nevyužilo.