Počas rekonštrukcie odviezli z divadla dvadsať tatroviek naložených stavebnou suťou. Za rôznymi priečkami a bakelitom bola ukrytá pôvodná architektúra historickej budovy.
NITRA. Zrekonštruovaný interiér Starého divadla Karola Spišáka ocenila Slovenská komora architektov. Nitrianski architekti Viktor Šabík a Tatiana Kopková dostali prestížne ocenenie CE.ZA.AR.
V budove z roku 1928 boli pôvodne telocvične sokolského klubu. Divadelníci sa sem presunuli po druhej svetovej vojne. Neskôr tu otvorili známe kino Tatra. Za dlhé desaťročia sa priestory postupne menili, viaceré zásahy boli necitlivé k pôvodnej architektúre. Počas rekonštrukcie čakalo architektov niekoľko prekvapení. Za múrmi a priečkami našli veľké okno aj pôvodné zábradlie, spod sadrokartónu na strope odkryli železobetónové trámy.
Návrat k zlatému veku
Architekti sa snažili čo najviac priblížiť k pôvodnému vzhľadu interiéru, hoci dokumentácia chýbala. Pôvodné plány sa nenašli, k dispozícii neboli ani historické fotky zvnútra budovy.
Práce trvali necelý rok, ukončili ich vlani v januári. „Keď sa hralo predstavenie, búracie práce bolo treba prerušiť," spomína dnes s úsmevom dramaturgička divadla Veronika Gabčíková.
Rekonštrukciu financovala nitrianska župa - zriaďovateľ divadla. Náklady dosiahli 15 miliónov korún s DPH. V tejto sume je zahrnutá aj nájazdová rampa a výťah vo vestibule, o ktorý museli autori bojovať a pamiatkarmi.
„Naši konkurenti mali neporovnateľné rozpočty," zhodli sa architekti. Najviac peňazí zhltli stavebné úpravy interiéru. „Stavali sme ho búraním, vyviezli sme odtiaľto dvadsať tatroviek stavebnej sute. Až toľko búrania sme nečakali. Za jazdy sme museli meniť projekt, lebo sme tu odhaľovali nové veci, a zároveň nám ubúdalo z rozpočtu."
Architekti boli nútení robiť isté kompromisy. Vzdali sa napríklad nápadu umiestniť na poschodí lávku, ktorá mala viesť nad schodiskom, zľavili z nárokov na inteligentné svietidlá. „Z nároku na celkový dojem sme však nikdy neuberali. Budova vznikla v 20. rokoch, kedy Československo zažilo jedno z mála svetlých období. Chceli sme sa vrátiť k tomuto zlatému veku," povedal nám Viktor Šabík.
Okno bolo za múrom
Dnes je interiér presvetlený a vzdušný, priestory sú reprezentatívne. Presklený výťah (stojí na mieste bývalej vrátnice) pôsobí, akoby bol súčasťou vestibulu od začiatku.
Novinkou na prízemí je aj informačné centrum - vzniklo po odstránení priečky pod schodmi, za ktorou bolo skladisko a archív.
Opticky sa priestory rozšírili aj na poschodí - tam, kde bol kedysi minisklad, je dnes galéria. Je plná svetla vďaka odkrytiu veľkého okna do dvora. Niekto ho dal pred rokmi z neznámeho dôvodu zamurovať.
Z galérie sa dá po rokoch opäť vyjsť von na mostík, ktorý vedie ponad dvor divadla. Málokto vie, že sa s týmto miestom spája aj strašná minulosť. „Bolo tu deportačné miesto Židov, zberný tábor. Gestapáci ich z mostíka kontrolovali, ako sa dokola prechádzajú po dvore. Aj toto je súčasť histórie budovy," poznamenal Viktor Šabík.
Architektom sa pri rekonštrukcii podarilo zachrániť pôvodné kované zábradlie a časť pôvodnej dlažby terrazo z mletého mramoru. Odkryť dali aj železobetónové trámy na strope v hornom vestibule. Rozvody nechali natrieť na zlato. „Zámerne sme ako retro ponechali aj šatňu pri divadelnej sále na poschodí, je zo 70. rokov."
Na javisko tečie voda
Pred rokmi sa vraj uvažovalo nad rekonštrukciou všetkých priestorov divadla. V roku 2003 boli náklady vyčíslené na 60 miliónov korún. Nakoniec sa však investovalo len do vstupných priestorov, divadelné sály zostali bokom.
„Najväčšie problémy máme so strechou, cez ktorú nám tečie na javisko, z vlhkej fasády opadávajú kusy omietky," povedala nám dramaturgička Veronika Gabčíková.
Podľa vyjadrenia hovorcu župy Stanislava Katrinca sa to môže zmeniť. Krajské zastupiteľstvo sa má tento mesiac zaoberať návrhom na riešenie havarijnej situácie v divadle. Záleží na poslancoch, či schvália potrebné peniaze.
História budovy
V čase, keď budova slúžila pôvodnému účelu, tu boli telocvične a veľký vestibul pre cvičencov. Po vojne sa sem presunulo Krajové divadlo Nitra (dnes Divadlo A. Bagara), ktorému pri náletoch zbombardovali budovu na námestí. V päťdesiatych rokoch objekt rozdelili na dve časti - v jednej fungovalo kino Tatra. Skončilo začiatkom 90. rokov, kedy odišli aj bagarovci do svojej novej budovy na námestí. Bývalú sokoliareň získalo bábkové divadlo - dnes Staré divadlo Karola Spišáka. Zo sály kina je dnes experimentálna divadelná sála, v bývalých šatniach funguje divadelný klub.
(mh)
Foto: František Kolář (1, 3) a Miriam Hojčušová
