NITRA. Zdravý človek si nedokáže predstaviť problémy vozíčkarov. Ivona Štefanková z Nitry hovorí, že stavbári by si pri budovaní bezbariérových prístupov mali požičať naozajstný vozík a skúšať výsledky v praxi. Dokonca je ochotná svoj vozík aj požičať. Organizácie často stavajú bezbariérové vstupy do budov, pretože im to prikazuje zákon, ale tým to hasne. Oficiálnu povinnosť si splnia, ale bezbariérovosť býva často zdanlivá. V skutočnosti musí vozíčkar čeliť úzkym dverám, úzkym chodbám, schodíkom a medzerám v nájazdoch, kde sa kolieska vozíka zaseknú. Nájazdy sú často tak strmé, že asistent vozíčkara posiluje ako kulturista.
„V minulosti ma nahnevalo, keď som našla vyhlásenie, že celá Hlinkova ulica je bezbariérová. Povedala som, áno, je bezbariérová, ale vozíčkar sa nikde nedostane sám bez pomoci," hovorí Ivona. Obrátila sa na mesto, ale vraj sa ňu takmer urazili. Poznamenala, že vozíčkari si o svojich problémoch povedia medzi sebou, ale nahlas sa boja ozvať. Napokon, títo ľudia sú často odkázaní na príspevky a nechcú, aby ich žiadosti boli zamietnuté.
Záchody sú problém
Bežná vec, nad ktorou sa zdravý človek ani nezamyslí, sú toalety. Pre vozíčkarov je to ale miestami takmer neriešiteľný problém. Ivona vraví, že pozná veľa ľudí, ktorí nechodia do mesta práve kvôli záchodom, tŕpnu, či sa k nim dostanú. Niektorí majú zdravotné problémy a potrebujú mať k dispozícii funkčné bezbariérové toalety. Napríklad verejné WC pred tržnicou sú vybudované aj pre vozíčkarov, ale kľúče od nich si treba vypýtať. Zvonček býva občas pokazený kvôli vandalom.
Niektoré záchody sú oficiálne bezbariérové, ale chýbajú na nich dôležité madlá a úchyty. To, čo je pre zdravého iba železná rúra v stene, je pre vozíčkara kriticky dôležité držadlo, bez ktorého sa nezaobíde. Existujú presné normy a predpisy určujúce rozmery a technické vzdialenosti, ale pri stavbe sa často nedodržiavajú. Majstri, ktorí majú na starosti rekonštrukcie budov, nie vždy vedia čo, kde a ako osadiť. Najlepšie služby v tomto poskytujú podľa Ivony Štefankovej obchodné centrá. I keď vozíčkar hneď zaregistruje, že napríklad v Mlynoch sú madlá trochu ďaleko od seba, alebo že v Tescu je umývadlo hneď oproti záchodu, čiže v medzere je treba aktívne kľučkovať.
Nelogicky je spravená napríklad toaleta v synagóge. Ivona sem v minulosti rada chodila na kultúrne vystúpenia, hoci jej cez vysoký schod museli pomáhať dvaja ľudia. Madlá tu boli od záchoda tak ďaleko, že keď sa ich telesne postihnutý človek nemohol zároveň pustiť a dostať sa k záchodu. Väčšinou platí, že čím novšia budova, tým lepší prístup. Problematické sú napríklad staré polikliniky. Lepšie je to v divadlách. Divadlo Andreja Bagara je voči zdravotne postihnutým ľuďom ústretové, dokonca ponúka i vstup zadarmo. Pravda, miesta pre vozíčkarov sú iba dve, čiže zájazd sa sem nedostane. A vojsť sa dá iba zozadu a už sa stalo, že strážnik nechcel pustiť vozíčkara na parkovisko.
Úrady s ťažkým prístupom
Vozíčkarka Ivona rada chodí hlavne na muzikály, pretože nemá dobrý zrak. V minulosti, keď chodila sama po meste, lebo nemala ešte priznanú asistenciu a nemôže šoférovať, často v tme narážala do bilboardov, či stĺpov, ktoré boli osadené v ceste vodiacim kanálikom na chodníku. Dnes už jazdí najmä taxíkmi. Obľúbila si jednu firmu, s ktorou je spokojná. Predtým sa jej občas stalo, že taxikár frfľal, že sa musí naťahovať s vozíkom, ktorý mu ušpiní kufor. Cestovanie autobusmi je samostatná kapitola - Ivone sa stalo, že požiadala ľudí o pomoc a tí, ktohovie prečo, vyložili vozík von z autobusu a ona ostala sedieť vo vozidle.
Sú veci, ktoré nemôže vybaviť za vozíčkara asistent, ale je treba osobne prísť na úrad. Ivona vypočítava inštitúcie, kde sa sama roky nemá šancu dostať - hlavná pošta, bytové družstvo, polícia,okresný súd,okresný úrad sociálnych vecí a rodiny, Piaristický kostol. Podľa nej, pomoc nie je o peniazoch, ale skôr o pochopení. Veď ak je napríklad držadlo dva metre od záchoda, problém určite nie je vo financiách.
Predseda organizácie vozíčkarov Viliam Franko povedal, že mesto nemôže byť úplne bezbariérové. „Choďte ale na pešiu zónu a dostaňte sa do obchodov, niekedy nie je šanca," hovorí Franko. Dodal, že mesto je ústretové voči vozíčkarom, zúčastňuje sa súťaží a projektov, ale ešte veľa vody pretečie, kým bude Nitra naozaj bezbariérová.
Nitra je pritom v konkurencii slovenských miest hodnotená v tomto smere kladne. Je napríklad držiteľom ocenenia Oskar bez bariér, ktoré udeľuje Združenie miest a obcí Slovenska. Minulý týždeň odovzdali v synagóge ceny za súťaž Nitra bez bariér, kde súťažili ľudia a organizácie so svojimi projektami, ktoré pomáhajú odstraňovať architektonické a spoločenské bariéry v spoločnosti.