NITRA. Nitriansky spisovateľ Oto Malý besedoval v krajskej knižnici so študentmi Piaristického gymnázia sv. Jozefa Kalazanského. Témami boli jeho cestovateľské zážitky, čítanie a úskalia písania.
Rodák z Martina, ktorý sa od vysokoškolských štúdií na vtedajšej VŠP usadil v Nitre, má na konte dve knihy s autobiografickými črtami. Peklo v raji/Umývač U Hemingwaya (2005) a Mocipánov služobník/Venezuelský debakel (2008) sú dobrodružne ladené tituly - približujú jeho zážitky z Floridy a Venezuely, kde sa živil ako umývač riadu, pracovník na mliečnej farme či predavač zmrzliny. Obe knihy sa stali čitateľsky obľúbenými, Mocipánov služobník sa podľa hlasovania ľudí dokonca dostal medzi Naj 25 kníh Slovenska.
Dokončuje otcovu knihu
V rukopise má Oto Malý ďalšie dva tituly. „Momentálne spracúvam knihu s pracovným názvom Lesk biedy. Ona vlastne nie je moja, ešte v roku 1953 ju ako 16-ročný napísal môj otec Ivan. Nedopísal ju však a bola by taká zostala asi navždy, keby som ju nedotiahol do konca," vraví spisovateľ o sčasti autobiografickej knihe, ktorá opisuje živorenie ľudí na Orave počas 2. svetovej vojny.
„Otec sa neskôr stal učiteľom slovenčiny, dopisoval tiež do Smeny a Pravdy. Nikdy mi svoju knihu nespomínal, ale ja som ju náhodou objavil pri upratovaní a myslím si, že by bola škoda ju nevydať." Podľa autora je to taká zvláštna práca - nevie, do akej miery môže do knihy zasahovať. Otec mu už, bohužiaľ, neporadí, zomrel ešte pred jeho návratom z Venezuely v roku 1995.
Tajomstvá Sahary
Po zážitkoch na americkom kontinente sa Oto Malý vybral do Afriky. „Píšem knihu Saharský tieň. Kedysi som uvažoval aj nad názvom Púštna ruža, ale taká už vyšla. Inšpirovala ma moja cesta po Egypte v roku 2008 a nedávna 3-týždňová dovolenka v Tunise, pri ktorej som tajomstvá Sahary odhaľoval z druhej strany púšte. Bude to trochu iný žáner ako doposiaľ. Objaví sa v nej atmosféra života u beduínov, Cheopsova pyramída, únos do púšte a hľadanie," prezrádza autor o svojej novinke, ktorá by mohla vyjsť už budúci rok. „Mňa síce, našťastie, neuniesli, ale tento motív nie je vymyslený. Tu je bežné, že nasadnene pri pyramíde na ťavu a skončíte v púšti, kým nedáte nejaké výkupné. Kto nemá, ocitne sa tam na dlhšie."
Podľa autora, ktorý bude zrejme aj literárnou postavou, nepôjde vyslovene o cestopisný román, skôr to bude dobrodružná beletria s napätím až do poslednej stránky.
Talent na reči a vytrvalosť
Počas poslednej dovolenky si Oto Malý užíval Tunisko. Krajinu prešiel asi z dvoch tretín. „Najviac ma zaujalo, ako sú tu ľudia jazykovo zdatní. Bežne vedia aj niekoľko svetových jazykov, okrem svojho ovládajú franczúština, angličtinu, španiečinu či ruštinu. „A to nielen tí, ktorí študujú, ale aj napríklad obchodníci. Už podľa vizáže vás odhadnú a v tom-ktorom jazyku sa vám prihovoria a povychvaľujú svoj tovar. Toto spolu s ich vytrvalosťou som naozaj obdivoval. Celé dni a týždne trpezlivo ponúkajú trebárs šarkana pre deti, deky z ovčej vlny alebo rôzne suveníry. Iní by to už asi zabalili a robili niečo iné, ale oni sú spokojní. Snáď z toho aj vyžijú," uvažuje cestovateľ.
Na púšti natáčali Hviezdne vojny
Do životu nebezpečných situácií sa Nitran v Tunise nedostal, ale za dosť rizikový označil prechod popri cestách a po prechodoch. Doprava je chaotická, nenájdete tu žiadne semafory. V Epypte a všeobecne v arabskom svete platí „kto trúbi, ten ide".
„Spolu s partiou známych som bol aj v tuniskej púšti, kde natáčali Hviezdne vojny, ešte sme tu našli aj kulisy. Viezli sme sa na ťavách v karaváne, pozreli sme sa aj do dielne, kde vyrábali koberce," spomína spisovateľ. Navštívili tiež beduínske skalné mesto pod zemou, podobné ako u nás Brhlovce pri Leviciach. Neďaleko neho objavili nemecké bunkre z 2. svetovej vojny.
Po stopách Hemingwaya
„Teraz sa jednozančne chystám na Kubu. Štyri roky som bol na Floride - 120 km od tohto ostrova, len tam bol problém s vízami. Bolo treba ísť po ne ďalších 150 km na sever až do Miami," prezrádza Oto Malý svoj aktuálny cestovateľský sen. Kubu chce stihnúť niekedy na jar, kým sa tam nezmení režim, lebo to už potom nebude to pôvodné, čo chce zažiť. Má v pláne aspoň mesačnú okružnú jazdu ostrovom. „Chcem ísť trochu po stopách Hemingwaya - pozrieť si tu jeho dom, ten floridský, kde žil 14 rokov, som už videl," dodal cestovateľ.
Pri egyptskej sfinge.
Pred El Jem koloseom v Tunise.
Pod palmami.
V tieni pyramíd.
Tunisko - prístav Elkantaoui.
S beduínom v púšti. FOTKY: ARCHÍV O. M.
