Po šľachtických rodoch pátral v našich aj maďarských archívoch

NITRA. Pracovník Štátneho archívu v Nitre Peter Keresteš napísal štvrtý diel Lexikónu erbov šľachty na Slovensku. Kniha nitrianskeho historika, geneaológa a heraldika približuje históriu šľachtických rodov v Nitrianskej stolici v 16. a 17. storočí. Nadväzuje na predchádzajúce tri diely o rodoch v Trenčianskej, Liptovskej a Oravskej stolici. Podľa autora je jeho kniha určená najmä milovníkom dejín, regionálnym historikom, historikom umenia či záujemcom o rodopis a heraldiku.

Študoval v archívoch doma aj v Maďarsku

Na reprezentatívnej publikácii pracoval Peter Keresteš zhruba 6 rokov, študoval staré listiny v archívoch v Nitre, Bratislave, Bytči, Ostrihome či Budapešti.

„Bol problém, ktoré rody z toho obrovského množstva do knihy zahrnúť. Napokon som to poňal čisto vedecky - spracoval som súpisy z rokov 1600 a 1606, ktoré sa venujú nitrianskej šľachte v 16. a 17. storočí. Práve toto obdobie bolo v jej vývoji najmenej prebádané a spracované," zdôraznil Peter Keresteš. Najťažšie bolo zhromažďovanie údajov. Šľachta je veľmi početná, materiál o nej je roztrúsený v mnohých archív u nás a najmä v Maďarsku.

„V knihe popisujem zhruba 440 šľachtických rodov Nitrianskej stolice. Rozsah nájdených údajov k jednotlivým rodom závisel ich od významu a spoločenskej prestíže. Niektoré rody žili na tomto území aj 600 rokov, iné pôsobili krátko," vysvetlil autor.

Erby s odseknutou hlavou

Súčasťou knihy sú ilustrácie erbov od akademického maliara Ladislava Čisárika. Pri tvorbe čerpal z podkladov, ktoré pre neho pripravil Peter Keresteš.

„Pečate, z ktorých sme vychádzali, boli často poškodené, vekom ošúchané. Boli vždy bez farby, až niekedy v 19. storočí sa začína objavovať šrafovanie, ktoré znázorňuje niektoré farby," pokračuje Keresteš. „Určovanie farieb erbov bolo zložité, vychádzali sme pritom z armálnych a erbových listín, kde sú erby detailne popísané. Pri niektorých rodoch sa tieto listiny nenašli, stratili sa alebo ich vôbec nemali, keďže ide o staré stredoveké rody. U viacerých erbov sa nedala určiť farba, lebo neexistuje jeho farebné vyobrazenie. V takomto prípade autor erby prekreslil čierno-bielo."

Erby väčšinou zobrazujú činnosti, ktorým sa ich majitelia venovali, významné udalosti v rode ale pripomínajú aj vojenské zásluhy, napríklad v bojoch s Turkami, preto sa často v erboch opakuje motív odseknutej hlavy.

Kniha o šľachte v Nitrianskej stolici nie je prvou Kerestešovou knihou, je autorom viacerých diel o regionálnej histórii obcí v Ponitrí. V budúcnosti plánuje vydať knihu o dejinách stoličnej správy na našom území.

Vrahovia a politici

Štyri diely edície Lexikonu erbov šľachty vyšli v priebehu 10 rokov. „Báli sme sa pustiť do tohto náročného projektu, ale hneď po prvom dieli sme boli prekvapení, ako ľudia hľadajú svoje korene. Príslušníci šľachty zanechali na našom území veľmi výraznú stopu našej kultúry aj národa. Bežne si človek povie, no, šľachtici, to boli samí Maďari. No nie je to tak," povedala vydavateľka Ľuba Hajková. V knihách Lexikónu možno nájsť množstvo slovenských mien šľachticov, napríklad Oponický, Tarnovský, Škriatok či Škrabák.

„Šľachtici neboli len bohatí, ale aj niečo dokázali. Máme byť na čo hrdí. Aj keď boli medzi nimi násilníci či vrahovia, nechýbali v ich radoch župani, vedci, politici či členovia cisárskych dvorov."

Riaditeľ Štátneho archívu v Bratislave Radoslav Ragač doplnil, že na prekvapenie mnohých v tejto komplexnej publikácii nefigurujú mená známych rodov, ktoré tu žili v 18. či 19. storočí. Sú tu najmä staršie rody a mnohé už vymreté, ktoré neskoršia uhorská literatúra nezaznamenala.

Prezentáciu usporiadal Literárny klub Janka Jesenského a Ponitrianske múzeum. Zľava predsedníčka LKJJ Eva Ruthová, riaditeľ Štátneho archívu v Bratislave Radoslav Ragač, autor knihy Peter Keresteš a vydavateľka Ľuba Hajková.

Na prezentácii tú správnu atmosféru vytvorila stará hudba nitrianskej skupiny Musicantica Slovaca. FOTKY: (ČE)