Slávik je skrytý Raskoľnikov, no svoju vinu si nepriznáva

Koniec hry nie je titulom vyslovene na zasmiate. Je určený tým, ktorí chcú zažiť silný príbeh. S výpoveďou o dobe aj o nás samých.

Koniec hry nie je titulom vyslovene na zasmiatie. Je určený tým, ktorí chcú zažiť silný príbeh. S výpoveďou o dobe aj o nás samých.

NITRA. V Divadle Andreja Bagara uviedli premiéru s názvom Koniec hry. Je prvou dramatizáciou tohto kriminálneho románu Dušana Mitanu na Slovensku. Kniha, ktorú preložili do 12 jazykov, vyšla so zásahmi cenzúry už v roku 1984, s pôvodným textom ju vydali pred dvoma rokmi.

Článok pokračuje pod video reklamou

Ponoriť sa do príbehu

Premiéru sprevádzali brilantné herecké výkony a atmosféra, pri ktorej naskakovala husia koža. Hru režíroval Roman Polák, ktorý prácu nitrianskych hercov pochválil. „V hre sa striedajú rôzne nálady od humoru až ku krutosti. Aby to divák pochopil, musí sa do príbehu ponoriť. Verím, že sa nám to podarilo," povedal Polák.

Originálne variabilnú scénu navrhol Pavel Borák. Dramaturgiu robil Daniel Majling, kostýmy Peter Čanecký a hudbu Jakub Ursiny. Použil výber z muziky z 80. rokov, najmä z tvorby Mariána Vargu a svojho otca Deža Ursinyho.

Dej Konca hry sa odohráva v bratislavskej komunite umelcov. Hlavným hrdinom je televízny režisér Peter Slávik, ktorého manželku Helenu nájdu zavraždenú v ich byte. Už na začiatku sa dozvedáme, že Helenu v afekte zabil Peter, postupne však odhaľujeme pozadie činu a jeho dôsledky. Vinu nakoniec na seba preberá jeho milujúca matka, aby syn zostal „čistý".

Priznať vinu je slabosť

„Petrov otec - komunista - sedel vo väzení, no napriek tomu verí myšlienkam systému. Jeho syn sa zdá byť moderným revolučným hrdinom, no je len kariéristickým farizejom a skrytým Raskoľnikovom," vysvetľuje Roman Polák. „Na rozdiel od neho však Slávik nenachádza pokoru a nepriznáva vinu. Skôr sa teší, že sa táto životná epizóda dá využiť v jeho tvorbe. Očisťuje ho to, čo nakoniec dáva spoločnosti vo svojich dielach. Aj v dnešnej dobe priznať si vinu znamená slabosť, silní sú tí, ktorí klamú, nenechajú sa prichytiť a ak áno, tak zatĺkajú."

Spolužitie egoistov

Pre divákov je podľa Poláka zaujímavá rovina príbehov a vzťahov. Manželstvo Slávikovcov je komplikované - žena je alkoholička, muž bývalý alkoholik. Riešia problémy ako materstvo a rodičovstvo. Prvýkrát ide manželka na zákrok, dieťa nechce, čo vzájomné vzťahy partnerov poznačí.

„Táto hra veľa hovorí aj o dnešných vzťahoch. Obaja hrdinovia sa boja, že upadnú do stereotypu a dieťa do vzťahu príde až vtedy, keď si obaja povedia, že nič iné už ich spolužitie nezachráni. To dieťa nie je niečo, čo chcú ako dar zhora, ale je to niečo, čo má zachrániť vzťah už vo svojej podstate nezachrániteľný," zdôraznil Polák.

Výpoveď o dobe

Z príbehu vychádza aj atmosféra akéhosi magického realizmu. Najmä v druhej časti hry nesledujeme len reálne vyšetrovanie, ale v nejakom zvláštnom stave sa s hlavnou postavou prídu rozprávať jeho mŕtva manželka, mŕtvy otec aj starý otec.

„Napokon sa diváci môžu zamyslieť aj nad výpoveďou o dobe - cez príbeh obyčajných ľudí. Niečo to hovorí o tom, ako sa v tom čase formovala osobná morálka cez morálku celej spoločnosti. Nie je to titul vyslovene na zasmiatie, je to skôr hra pre ľudí, ktorí chcú zažiť silný príbeh. Prostredníctvom neho zistia niečo o dobe, ale aj sami o sebe," skonštatoval režisér.

Na javisku úplne nahý

Petra Slávika skvele stvárnil Milan Ondrík. Táto postava sa iste zaradí medzi jeho najvýraznejšie. „Mal som 9 rokov, keď bola nežná revolúcia. No táto hra je skôr o vzťahoch ako o politickom systéme," povedal Ondrík. „Slávik je egoistickým kariéristom. Takíto ľudia sa medzi nami bežne pohybujú a svoje viny si pred sebou ospravedlnia. Hra sa síce odohráva v komunizme - ľudia si povedia, á, to vtedy tak bolo, ale strašidelné na tom je, že sa to deje aj teraz. Ak by sa mi niečo takéto stalo reálne, moju mamu by som neobetoval. Ale ktovie, ako sa človek naozaj zachová, keď mu ide o život?"

Hodnú chvíľu bol Milan na javisku úplne nahý, čo v sále divákov mierne šokovalo. „Samoúčelnú nahotu v divadle neznášam. A táto bola opodstatnená. Pre Petra je ponižujúce, ako ho vyšetrovateľ vyzlečie. Preto som s tým nemal žiadny problém," zdôraznil Milan.

Prináša veľkú obetu

Rolu matky, ktorá za syna zoberie vinu na seba, si zahrala Eva Pavlíková. „Je to pre mňa zaujímavá postava. Som iná, akú ma poznajú diváci. Pre syna prinášam veľkú obetu. Viem sa do tejto postavy vžiť, som tiež matka," zhodnotila herečka.

Bývalú priateľku Petra Janu Haviarovú hrá Kristína Turjanová. Jej nekomplikovaná, praktická povaha je protipólom režisérovej ženy Heleny. „Jana Petra miluje, verí, že zostanú spolu celý život, napriek tomu ju opúšťa. Čím je človek mladší, tým to berie osudovejšie," vraví Turjanová. V čase nežnej revolúcie bola štvrtáčkou na ZŠ, pamätá si vtedajšiu módu i účesy, ktoré jej nitrianska premiéra pripomenula.