TOPOĽČIANKY. Trojnásobný majster Slovenska v záprahovom jazdení žil sedem rokov so zranením nohy, ktoré utrpel hneď na začiatku kariéry. Miroslav Matúška z Národného žrebčína v Topoľčiankach spadol a zranil sa pri svojich prvých záprahových pretekoch v roku 2003.
Za nohu ho zachytili opraty a kôň ho ešte niekoľko metrov vliekol. „Noha mi síce opuchla, ale nevenoval som tomu pozornosť. Pobolievala ma hlavne v zime," hovorí skúsený jazdec.
Hrozilo rozsypanie členku
Bolesti sa stali neznesiteľnými až tento rok. Miroslav musel okamžite na pohotovosť, a tam mu oznámili, že iné, ako operácia to nevylieči. Pred pár týždňami ju podstúpil u odborníkov v Mníchove. „Priehlavkové kosti som mal na päťdesiat percent duté. Hrozilo, že pri doskoku sa členok rozsype, preto mi to vyplnili kostnou dreňou."
Miroslav Matúška s lipicanom v Národnom žrebčíne.
FOTO: TOMÁŠ HOLÚBEK
Vzťah ku koňom spôsobil, že prešiel týždeň a Miroslav Matúška znovu sedel v koči a po ďalších troch týždňoch si trúfol vysadnúť aj na konský chrbát. S dvoma barlami schádzal z koča aj pri našom stretnutí.
„Viete, padol som z koňa už asi tisíckrát. To musíte mať dar, pretože ani padanie a ani jazdenie sa celkom nedá naučiť, pokiaľ nemáte dar od Boha. Niekto má hneď po prvom páde polámané rebrá, niekto vyrazený dych, mne sa zatiaľ nič vážnejšie nestalo, okrem toho nešťastného pádu pred siedmimi rokmi," spomína na svoju kariéru.
Budem koniarom
To, že chce byť koniarom, vedel Miroslav Matúška odmalička. Od narodenia boli v dome družstevné ťažné kone, takže vzťah k majestátnym zvieratám nemal problém získať. Jazdiť začal na škole v Šali - najskôr voltíž, potom skákal aj parkúr. K záprahom sa dostal v podstate len nedávno.
A hoci odvtedy uplynulo len sedem rokov, Miroslav sa stihol tak vypracovať, že v rokoch 2006 až 2008 bol majstrom Slovenska v záprahovom jazdení, krajinu päťkrát reprezentoval na majstrovstvách sveta.
Amerika nebola
S koňmi z národného žrebčína mal ísť reprezentovať krajinu do USA na Svetové jazdecké hry. Vo svete koní a jazdcov sú tieto hry niečo ako pre športovcov olympiáda. Konajú sa raz za štyri roky a vždy v inej krajine.
A kým v minulosti Američania zvykli hradiť transport na hry, tento rok - zrejme pre krízu - peniaze neuvoľnili. Mirova nominácia tak narazila na problém so sponzormi - na svetové hry vycestovať nemohol.
Do Ameriky sa kone z Európy dostávajú letecky. V obrovských boxoch v spodnej časti lietadla prevezú naraz aj vyše päťdesiat koní s kočmi a výstrojom, v hornej časti špeciálov letia zase jazdci. Háčik je len v tom, že cena prevozu jedného koňa je až okolo 12-tisíc eur. Keďže Miroslav preteká v štvorzáprahoch a pre prípad zranenia jedného z tátošov bráva so sebou aj náhradníka, výsledná cifra potrebná na účasť na svetových hrách sa vyšplhala do závratných výšin.
Zaujímavosťou je, že jeden z lipicanov z chovu národného žrebčína, ktorý mal ísť reprezentovať na hry do USA, je kôň anglickej kráľovnej Alžbety II.
Odhadnúť koňa
Kone v topoľčianskych záprahoch sú vždy lipicany, hoci vo svete využívajú aj iné plemená. „Najťažšie je odhadnúť a vybrať takých jedincov, ktorí k sebe sadnú temperamentom, charakterom a povahou. Dôležité je vybrať také kone, ktoré nie sú nervózne a majú dobrú mechaniku pohybu. Vyskúšame ich vždy najskôr v dvojzáprahoch, tam hneď vidíme, či majú aj na štvorzáprahy. Kondíciu začíname trénovať hneď na začiatku roka. Počas sezóny si ju už len udržiavajú, lebo keď majú každé tri týždne nejaké preteky, je to na ne veľa a musia si aj trochu oddýchnuť," hovorí Miroslav Matúška. Človek, pre ktorého sú kone koníčkom, prácou aj zábavou zároveň.