Zastupujú záujmy ľudí v obciach a mestách, nie sú len pre papalášov. Zasahujú tam, kde je podozrenie, že starostovia či poslanci využívajú diery v zákone.
VINODOL. Zrušiť štedré odstupné starostom a sankcie starostom v prípade, že sa im dokáže, že poškodili obci. To chce zmenou legislatívy dosiahnuť Združenie občanov miest a obcí Slovenska (ZOMOS), ktoré oficiálne funguje od septembra.
Vedenie združenia je v blízkosti Nitry
Základňu má združenie vo Vinodole v Nitrianskom okrese. Tam pôsobí aj jeho predseda Vladimír Špánik. Hlavná kontrolórka združenia je zhodou okolností tiež z Nitrianskeho kraja. Stala sa ňou Ľubica Slováková z Beladíc.
Zasahovať by mal ZOMOS najmä v prípadoch, keď si občania nevedia rady s volenými zástupcami, ktorí zneužívajú deravé zákony. Na príbehy nepráva chcú členovia združenia upozorňovať v médiách, poskytnúť môžu aj poradenstvo či právne služby.
Aby vrchnosť nezneužívala zákon
Šéf združenia hovorí, že nie sú zameraní ani proti starostom, ani proti poslancom. Bdieť chcú len nad dodržiavaním zákona a nad tým, aby sa nezneužívali diery v zákone o obecnom zriadení. „Autori zákona hovoria - a ja s nimi súhlasím - že zákon samotný je možno dobrý, ale asi niekde do Švédska či Švajčiarska, jednoducho niekam, kde tá demokracia je už roky. U nás to žiaľ ale narazilo," hovorí Vladimír Špánik.
Podľa neho sú častokrát ľudia v obciach bezmocní v boji s diktátorským starostom, voči ktorému je krátke aj obecné zastupiteľstvo. „Poviem príklad, ako to funguje v praxi. Zastupiteľstvo prijme napríklad uznesenie o výstavbe športového areálu v dedine. Starosta si ale povie, že v areáli nebude futbalové ihrisko, ale plážové. A aj ho spraví, pretože vie, že nič sa mu nestane. Mnoho poslancov je bezradných, nemajú chuť stále to napádať," hovorí Vladimír Špánik. Opačných prípadov, že pár poslancov neguje činnosť starostu, je pomenej, ale existujú.
Pre takéto prípady vznikol ZOMOS - ktokoľvek môže združenie kontaktovať a žiadať o radu.
Koniec odstupnému?
Jednou z prvých iniciatív ZOMOSu je zrušenie vysokého odstupného starostom, ktorí si to nezaslúžia. Ak by starostovia, ktorých vo voľbách opätovne do funkcie nezvolia, nedostali odstupné, ušetrili by samosprávy podľa prepočtov ZOMOSu asi desať miliónov eur a kompenzovali by si tak vo veľkej miere výpadok podielových daní.
„Myslíme si, že nie všetci starostovia si zaslúžia odstupné. Malo by sa buď úplne zrušiť alebo aspoň diferencovať podľa toho, čo a ako starosta pre dedinu urobil. Nie aby sa stávali prípady ako dnes, že starosta odíde po dvadsiatich rokoch z funkcie a dostane päťmesačný plat, ktorý nie je malý," hovorí Špánik.
Šéf Združenia občanov miest a obcí Slovenska tvrdí, že združenie nevystupuje proti Združeniu miest a obcí Slovenska (ZMOS), hoci ZMOS na rozdiel od ZOMOSu bráni viac práva starostov ako občanov. „Keď som sa začal zaujímať o chod samospráv, zistil som hrozné veci - nezlúčiteľné s mojím ponímaním demokracie a ekonomickej prosperity. Je to ale problém celého Slovenska, nielen niektorého regiónu. Máme príbehy obcí, kde vždy vyhrá osobný záujem a nám ide hlavne o to, aby to neprekročilo istú hranicu," povedal šéf ZOMOSu Vladimír Špánik.
A krikľavých obcí, kde nie je všetko tak ako by malo byť, sa nájde viac. Okrem notoricky známeho Somotoru či Brunoviec sa do nie najkrajšieho zoznamu zaradilo aj pár obcí z Nitrianskeho kraja. Demokracia podľa ZOMOSu nieže pokrivkáva, ale je na kolenách, napríklad v Zlatých Moravciach, Hosťovciach v okrese Zlaté Moravce či Zemianskej Olči v komárňanskom okrese.