Biofarmár má výhrady voči plánovaným protipovodňovým opatreniam vo Vrábľoch. Odmieta zámer mesta a stavbu zrejme zablokuje.
VRÁBLE. Úradníci na magistráte vo Vrábľoch nechcú, aby sa zopakovala situácia záplav z minulého leta. Plánujú postaviť nový múr, predĺžiť hrádzu a zodvihnúť cestu v časti Horný Ohaj. Nie každý však s navrhovaným projektom súhlasí.
Majiteľ biofarmy Mašekov mlyn Michal Demeš nepovažuje zverejnený zámer protipovodňových opatrení na rieke Žitave za dobré riešenie. Podľa neho plánované opatrenia ohrozia jeho rodinnú farmu na Mašekovom mlyne, rodinu i časť obyvateľov Horného Ohaja. Ohajčania podľa neho nie sú mestským úradom dostatočne informovaní. Je rozhodnutý protipovodňové opatrenia v navrhovanej forme zablokovať. Páku na to má - časť stavby by sa mala nachádzať na súkromnom pozemku.
„Život nie je len čierno-biely a nie je len o peniazoch. Na mestskom úrade majú hlavnú prioritu - chrániť záujmy investorov a firiem v priemyselnom parku. Sú však dôležitejšie zahraničné podniky alebo naši ľudia? Ako dlho tu niektoré firmy budú? Pätnásť alebo dvadsať rokov, kým budú ekonomicky profitovať. Potom zbalia kufre a zostanú po nich len plechové haly a zastavaná niva rieky. Dedina Horný Ohaj tu je stovky rokov, ja som tu päťdesiat rokov a možno ešte tridsať rokov tu budem," myslí si Demeš, ktorý pracuje ako informačný manažér OSN v Budapešti.
Na rodinnej farme pestuje rodina Michala Demeša ovocie i zeleninu. Rastliny nestriekaju chemikáliami, preferuju staré odrody. Chovajú včely a viac druhov zvierat, napríklad ovce, ktorých plemeno existuje 10 tisíc rokov. Snažia sa zachraňovať staré veci, a chceli by aspon čiastočne prinavrátiť tunajší vidiecky život k pôvodnému spôsobu v časoch, keď sa na dedinach toľko nekradlo a každý bol schopný uživiť sa na svojom kúsku pôdy. Súčasťou tejto filozofie je aj neochota k výrazným ľudským zásahom do reliéfu krajiny. „Údolie okolo Vrábeľ vymlela za tisícročia rieka Žitava, nie je to dielo ľudí," povedal biofarmár Michal Demeš.
Park ohrozený prírodou
Podľa Michala Demeša spravili zodpovední ľudia chybu už pri projektovaní Priemyselného parku, ktorý umiestnili do nivy rieky. „Nikde v civilizovanom svete sa neumiestňujú priemyselné objekty do zátopovej oblasti rieky. Prírode jednoducho nemožno rozkázať," vraví Demeš. Dodal, že potrebné protipovodňové opatrenia na svojom pozemku už čiastočne urobil na vlastné náklady a v spolupráci zo správcom povodia. Podľa neho, ak úrady zdvihnú prístupovú cestu na Ohajské vinohrady, žitavská dolina sa rozdelí na dve časti. Časť s priemyselným parkom ostane uchránená a voda sa vyleje najma na Horný Ohaj a pozemky okolo mlyna, ktoré ohospodaruje farma Poľnohospodárske družstvo Vráble.
Bez súhlasu majiteľa teda mesto na súkromnom pozemku nemôže stavať. V stavebnom konaní je treba jeho podpis. Pritom s prácami sa malo začať už koncom roka 2010, v prípade ak budú vhodné klimatické podmienky. Na jar sa Žitava môže zase vyliať. Ako úradníci vo Vrábľoch hodlajú riešiť túto otázku a či dôjde k dohode s biofarmárom, sa nevie. Vedúci Oddelenia životného prostredia a výstavby Vladimír Pavlovič, ktorý na opatreniach pracuje, uviedol len, že zatiaľ nebude poskytovať vyjadrenia médiám.
