BRATISLAVA. Od stredy sa dá objednať alebo kúpiť v kníhkupectvách kniha o jednej z káuz, ktoré sa stali počas Ficovej vlády.
Napadnutie študentky UKF maďarskej národnosti dvoma neznámymi mužmi rozvírilo vášne a rozdelilo spoločnosť natoľko, že ani po viac ako štyroch rokoch ľudia nezabudli, čo sa v lete 2006 v Nitre stalo.
Dvadsať hodín rozhovorov s Hedvigou
Dokumentárny román Hedviga napísala redaktorka denníka Új Szó a reportérka magazínu Vasárnap Marie Vrabcová. Postavila ho na tom, ako si na všetky udalosti od napadnutia po súčasnosť spomínajú Hedviga Malinová, jej advokát Roman Kvasnica a jej psychoterapeut Jozef Hašto. Každá kapitola začína autorkiným popisom udalostí v istom časovom pásme. Pokračuje rozprávanie jedného z troch aktérov kauzy Hedviga. Len so samotnou Malinovou nahrala Vrabcová viac ako dvadsať hodín rozhovorov.
„Táto kniha by nevznikla, ak by neexistovala absolútna dôvera medzi nami štyrmi. Najskôr som mala len časť s Hedvigou, ale sama som pociťovala, že je to málo a bolo by potrebné pozrieť sa na problém aj z právneho a lekárskeho hľadiska," vysvetľuje autorka.
Odpoveď politikom
Knižku nazvala „odpoveďou Kaliňákovi a Ficovi", ktorých tlačovku pár dní po prepadnutí si väčšina ľudí vryla do pamätí. „K verejnosti sa dostali informácie, ktoré predostreli politici a orgány činné v trestnom konaní. Ľudia to zobrali ako pravdu. V knihe ponúkam fakty aj pohľad troch aktérov na kauzu Hedviga a je na čitateľoch, aby si spravili úsudok," povedala Marie Vrabcová.
Román predstavili minulý týždeň na tlačovej konferencii v Bratislave, na ktorú prišli všetci aktéri knihy. „Ak sa prihodí drastická udalosť, radíme niekedy pacientom, aby si všetko spísali. Má to liečivú a integratívnu silu," povedal psychiater Jozef Hašto.
„Táto vec je mimo právnej roviny, čo znamená, že tu nie sú rozhodujúce fakty a dôkazy. Uvidíme, ako to celé dopadne," povedal advokát Hedvigy Roman Kvasnica.
Prečítajte si úryvky z novej knihy Marie Vrabcovej Hedviga priamo na webe SME.sk.
Maďarsky aj slovensky
Hedviga o udalostiach z leta 2006 povedala, že jej zásadne zmenili život v negatívnom zmysle slova. „Tie časy však prešli, a teraz žijeme ako normálna rodina. Som spokojnou a vyrovnanou matkou dvoch detí," vyhlásila na tlačovke. Kniha pre ňu nebola podľa jej slov traumou, vnímala ju ako 'priestor, v ktorom sme vyrozprávali, ako to bolo'.
Knižka vyšla v slovenčine aj maďarčine, v oboch jazykoch po tritisíc výtlačkov. Po objednávkach z internetu sa už teraz robí dotlač.
Kniha má jednoduchý názov - Hedviga. Čím si vysvetľujete, že Slováci aj po štyroch rokoch od vypuknutia kauzy vedia len podľa krstného mena veľmi presne, o akú kauzu ide?
Je to tým, že prípad Hedvigy stále traumatizuje slovenskú spoločnosť. Keďže nie je doriešený, stále medzi ľuďmi rezonuje.
Prečo ste príbeh Hedvigy vydali knižne? A prečo ste ho vyrozprávali očami troch ľudí - Hedvigy, jej lekára a advokáta?
Lebo v podvedomí slovenskej verejnosti zostalo to, čo bolo prezentované politikmi. Hovorili, že Hedviga klamala a prípad sa nestal. Traja aktéri knihy nemali toľko možností prezentovať sa v médiách, a keď áno, boli to len útržkové informácie. Kto prípad stále nesledoval, nemohol vedieť, koľko má vrstiev a súvislostí, čo všetko sa udialo. Tak sme si mysleli, že treba všetko zhrnúť a dať k dispozícii verejnosti.
Povedali ste, že kniha má byť odpoveďou na vyjadrenia exministra vnútra Kaliňáka a expremiéra Fica.
Áno, je odpoveďou. Nič, čo títo páni na tlačovke v septembri 2006 povedali, tak nebolo. Hedviga už ale nemala možnosť dávať veci na pravú mieru.
Hedviga sa médiám vyhýbala, nečítala ani diskusie na internete o svojej kauze. Chcela žiť svoj život, čo sa jej aj vďaka narodeniu dvoch detí a vďaka pomoci psychológov podarilo. Napriek tomu teraz vyšla knižka o jej prípade, pani Malinová na nej s vami ochotne spolupracovala. Je ale Hedviga na rozruch, ktorý kniha určite vyvolá, pripravená?
Určite áno. Je to mimoriadne silná a vyrovnaná osobnosť, navyše inteligentná. Ona aj naďalej bude žiť svoj súkromný život - a rozruch okolo knihy ju nevyvedie z rovnováhy.
Súčasná vláda sa ústami svojho podpredsedu Rudolfa Chmela Hedvige ospravedlnila. Stačí to?
Je to veľmi pekné gesto, ale bohužiaľ neprišlo od tých, ktorí sa naozaj mali ospravedlniť. Tí keby sa ospravedlnili, tak by si tým priznali, že klamali a nevinnej osobe ublížili. Od nich to ale čakať nemôžeme.