Halová fiesta, na ktorej nechýbal ani jeden popredný futbalový celok z nitrianskeho regiónu, sa pred týždňom skončila nečakaným rezultátom. Na zoznam víťazov elitnej fázy pribudlo nové meno - Spartak Vráble. Kto by bol pred prvým hvizdom stavil na druholigistov?
Majú svoj Stanley Cup
„Určite ani vo sne by mi nenapadlo, že môžeme vyhrať. Išli sme na turnaj s malou dušičkou, no podarilo sa,“ rozhovoril sa gólman víťazov Oskar Straka. Tradičné podujatie vníma s vážnosťou. „Tento halový turnaj je len jeden a každý ho chce vyhrať. Nitra prišla kompletná, aj Incar chcel hetrik,“ vravel. Čo teda podľa neho rozhodlo o triumfe spartakovcov? „Určite tímový duch. Všetci chalani útočili, všetci bránili. Takýto triumf poteší o to viac, že s nami nikto nerátal. Prekvapili sme aj sami seba, o to viac sme si to užívali,“ neskrýval radosť „Osi“. Vrábeľskí futbalisti sa zabávali s putovným pohárom podľa vzoru zámorského Stanley Cupu. „Aj sa z neho niečo popilo, ale nič sa mu nestalo. Trofej je v poriadku,“ prezradil s úsmevom gólman Spartaka a dodal, že oslava triumfu sa pretiahla až do nedele.
Oskar Straka má halový futbal rád. „Je to iné ako vonku. Je to o rýchlosti, o technike, aj o rýchlom rozmýšľaní, napomáhajú k tomu aj mantinely. Každý sa tam ukáže, na čom je. Aj mne vyhovuje, keď som stále v permanencii. Hala je na to ako stvorená,“ vysvetľuje. Vo finále inkasoval aj dve strely zblízka do hlavy, no ustál ich.
Vianočný turnaj MY novín podľa neho má v zimnom kalendári svoje miesto. „Je to určite jeden z najlepších turnajov na Slovensku, či už organizačne, ale aj kvalitou tímov. Aj tím Incaru je taká málo vídaná ozdoba,“ hovorí. Rodák zo Žarnovice je už polovičným Vrábľanom, v meste si rozbieha podnikateľské aktivity. Či však bude bránu Spartaka hájiť aj na jar, ešte jasné nie je.
Posledné minúty ich budú mátať
Už sa videli, ako dvíhajú pohár nad hlavy, posledné minúty finále ale matadori v dresoch Incar Revco tímu nezvládli. Aj tak sa tešili z toho, že si po roku mohli opäť zahrať spolu.
„Ten koniec finále nás bude mátať ešte poriadne dlho,“ povzdychol si Marián Ďurovkin pri pomyslení na zbabraný záver turnaja. Z vitríny klubovej slávy sa stratila najcennejšia trofej. „Aj sme sa na spoločnej večeri poďakovali Milanovi Lešickému za doterajšiu spoluprácu,“ preladil Ďurovkin na vážnu tému už v očividne ľahšom tóne.
Jednu z vychytených nitrianskych reštaurácií objednal pre svojich futsalistov už dopredu, hoci výsledok na turnaji nebol prioritou a postup do finále by pred turnajom brali, „iba“ druhé miesto nakoniec všetkých škrelo... „Chceli sme, aby sa naša „zlatá“ partia stretla po roku. Dobrú náladu už tradične rozdávali Dušan Marčan, Erik Hrnčár, Martin Čambal, za chlapcami prišiel aj Milan Pavlovič, vzájomné podpichovanie nemalo konca,“ popisoval Ďurovkin dobrú náladu v tábore zdolaného finalistu, tí najvytrvalejší sa pritom lúčili až nadránom. Incar Revco tím zastrešili na Vianočnom turnaji Marián Ďurovkin, Juraj Sládečka a Martin Ševčík. Partia, s ktorou všetci traja veľa zažili, im očividne prirástla k srdcu. Či ju dajú dokopy aj rok, je zatiaľ vo hviezdach. „Bude to dvadsiaty ročník turnaja, aj s chlapcami sme si hovorili, že ak sa máme rozlúčiť, tak len na samom vrchole,“ smial sa Ďurovkin. Pri exhibícii sa už ako šéf tímu osobností tešil aj z dvoch gólov Juraja Sládečku, ktorého na palubovke hetrikom prebil Marián Süttö. „Bola to vydarená akcia, v našom tíme sme mali aj Jozefa Dvonča, chlapci sa pred primátorom Nitry chceli ukázať,“ komentoval Marián Ďurovkin konečnú remízu 5:5 v exhibícii osobností.
Bolo dosť času na debaty v predvianočnej atmosfére. Marián Ďurovkin (vpravo) s Jurajom Sládečkom (v strede) majú blízko k športu, obaja podporujú nitriansky hokej a automobilový šport. S primátorom Jozefom Dvončom si mali čo povedať. FOTO: PATRIK LEVICKÝ
Ako majstrovstvá Slovenska
Jaroslav Kamenský už toho pochodil na Slovensku dosť, ale atmosféra a úroveň Vianočného turnaja ho veľmi milo prekvapila.
„Sobota mala vysokú úroveň, futbalovo aj organizačne. Chodieval som aj na ligové turnaje, tzv. halové majstrovstvá Slovenska, ktoré som s Trenčínom raz aj vyhral. Toto bolo možno na takej istej úrovni, ak nie na vyššej. Potvrdila to vysoká kvalita zápasov,“ uznal rodák z Rožňavy. Súhlasí so slovami Milana Lešického, že na Slovensku chýba viac halových turnajov. V mnohých západných krajinách sú v zime veľmi obľúbené.
Čakal Kamenský, že Seredčania môžu turnajom prejsť bez prehry? „No, my sme išli do Nitry s tým, že ideme vyhrať. Škoda, nechýbalo veľa. V semifinále s Vrábľami sme viedli 4:3, ale napokon sme prehrali na penalty. Trošku nás motivovali aj šéfovia klubu. Napokon aj za tretie miesto bola odmena, aspoň bude na kávu,“ smial sa „Kameň“.
Čerešničkou účinkovania Serede na turnaji bola výhra nad FC Nitra a po záverečnom zdolaní ViOnu v boji o tretie miesto napokon v tábore ŠKF prevažovala spokojnosť.
Jaro Kamenský sa ešte vrátil aj k senzačnému účinkovaniu Serede v treťoligovej jeseni. „Teda futbal hrám už 15 rokov profesionálne, ale toto som ešte nezažil. Z 15 zápasov len raz remizovať, to je fantázia. Nikto to nečakal. V Seredi nastal futbalový boom, všetci sú spokojní a ja dúfam, že v tomto budeme pokračovať,“ zakončil 35-ročný ofenzívny hráč, ktorý by mal pri Váhu hosťovať aj v jarných odvetách.