Pondelok, 22. január, 2018 | Meniny má Zora
Pridajte si svoje mesto

Priateľstvo lekára Jozefa a logistu Štefana zapríčinil cyperský Mash

Šalát, ryba a kapustnica s dubákmi boli na vianočnom stole v cyperskej základni mierových síl OSN. Nechýbal stromček, darčeky aj snehuliak z vaty. Ohňostroj na Silvestra vojaci radšej nerobili.

Šalát, ryba a kapustnica s dubákmi boli na vianočnom stole v cyperskej základni mierových síl OSN. Nechýbal stromček, darčeky aj snehuliak z vaty. Ohňostroj na Silvestra vojaci radšej nerobili.

NITRA. Prvej slovenskej mierovej misie na Cypre sa v rokoch 2001-2002 zúčastnilo vyše 270 vojakov z povolania. Medzi nimi boli aj dvaja Nitrania - Jozef Poništ a Štefan Hudec. Služba mieru na ostrove ich spojila natoľko, že sú priateľmi dodnes.

Jozef v jednotke pôsobil ako lekár, ktorým bol aj vo výcvikovej základni mierových síl OSN v Nitre-Krškanoch. Štefan bol logistom.

Vodu im denne vozili

„Pôsobili sme v pozorovacích stanovištiach v nárazníkovej zóne, ktorá od roku 1974 oddeľuje Severocyperskú tureckú republiku od Cyperskej republiky. Zóna sa tiahne celým ostrovom, je široká od 2 metrov do niekoľkých kilometrov. Rozdeľuje aj samotnú Nikóziu - ide cez jednu uličku, pričom Cyperčania a Turci z oboch častí ostrova si vidia do okien," hovorí 48-ročný Jozef Poništ. „Napriek rozdeleniu pár desiatok gréckych starousadlíkov zostalo žiť v tureckej časti. O týchto ľudí sa OSN stará - asi raz týždenne sme im nosili potraviny i lieky."

Slovenskí vojaci boli pozorovateľmi, ktorých úlohou bolo v zárodku riešiť spory medzi Turkami a Grékmi, aby neprerástli do ozbrojených konfliktov. Mali zbrane, ale použiť ich mohli len na osobnú ochranu.

Tábor slovenskej jednotky, ktorá tu mandát mierovej misie prebrala po Rakúsku, bol v tureckej časti Cypru - vo Famaguste. Spolu s nimi tu pôsobili aj anglickí, austrálski, írski, argentínski, maďarskí a slovinskí vojaci. Slovenské veliteľstvo bolo, naopak, na cyperskej strane. „V tábore a vôbec na celom ostrove je najväčším problémom voda. Pitnú aj technickú vodu nám denne vozili v cisternách," povedal 42-ročný Štefan Hudec, ktorý život v tejto misii prirovnal k trampskému. Vojaci si sami varili aj prali.

Kontroloval chladničky

Denný režim vojenského lekára obnášal najmä cestovanie po stanovištiach slovenskej misie, kde zisťoval, aké majú vojaci problémy či požiadavky. „Klasickej lekárskej práce tu nebolo veľa. Vojaci cestovať nesmeli, takže sme ich na mieste vyšetrili a dali lieky. Okrem služieb v ambulancii a pravidelných vizít bola našou hlavnou náplňou hygienicko-epidemiologická a preventívna činnosť," zdôraznil Jozef Poništ. Kontrolovali, či vojaci na ubikáciách majú čistú vodu a čo majú v chladničkách. „Vojaci tu napríklad nemohli mať surové vajíčka. Ak by vypadol generátor, ktorý mala každá jednotka vlastný, mohli by pokazené potraviny spôsobiť „akcieneschopnosť" jednotky."

Ako lekár mal Jozef na starosti tiež proces adaptácie členov misie na prostredie. Slovenskí vojaci neboli zvyknutí na vysoké teploty, ktoré sú na ostrove bežné. „Keď sme do misie nastúpili, bol júl. Vysoká vlhkosť vzduchu a k tomu v tieni 45°C, na slnku aj nad 50°C. Vo svojej plechovej ubikácii som mal po celé leto 36-38°C. Denne bolo preto nutné vypiť aj 5-6 litrov vody. A to som musel u jednotky ustrážiť," skonštatoval nitriansky lekár.

Založil súťaž Strong man

Štefan Hudec má za sebou 7 rokov vojenských misií v rôznych kútoch sveta. S Jozefom sa spoznali práve na Cypre. Podľa Štefana je vzťah ľudí v misiách viac ako bratský. Vojaci dennodenne žijú spolu na uzatvorenom mieste, komunikujú medzi sebou a majú tak možnosť hlbšie sa spoznať.

Ako logista mal denne oficiálnu pracovnú dobu od 7. do 15.30 h, prakticky však musel byť k dispozícii 24 hodín. Spolu s kolegami sa tak stretával nielen v práci, ale aj v klube, posilňovni či na pláži. Bol to vraj taký cyperský Mash.

„V misii som založil súťaž Strong man, ktorá tam prebieha doteraz. Zohnal som sponzorov, ceny a zabezpečil propagáciu v tlači," povedal Štefan, ktorého záľubu v návštevách posilňovne prezradia vymakané svaly. Pravidelný tréning si neodpustí ani doma v Nitre, hoci je už vlastne „dôchodca", lebo s kariérou profesionálneho vojaka skončil.

„V extrémnych podmienkach, aké boli aj na Cypre, sa človek musel udržiavať vo forme. Služba je tu fyzicky veľmi náročná, trénovali nás Angličania. Počas nácvikov sme aj v tých najväčších horúčavách museli na sebe zvládnuť 35 kg výstroja," spomína Štefan.

Varoša - mesto duchov

Vo voľnom čase si obaja Nitrania spolu s rodinami, ktoré sem prišli na dovolenku, užívali krásy ostrova, bohatého na antické pamiatky. Medzi jeho severnou a južnou časťou však boli očividné rozdiely. Z gréckej Nikózie, plnej svetiel, reklám, drahých reštaurácií a bohatých ľudí ste sa zrazu ocitli v chudobnej a nevľúdnej tureckej Nikózii. V tureckých dedinách zazreli Nitrania postele na stromoch, kde ľudia bežne spali, pričom dobytok bol vo vnútri domu.
Varoša bola kedysi vyhľadávaným turistickým centrom s množstvom luxusných hotelov a s azda najkrajšími plážami na svete. Na tureckej časti ostrova je to dnes už len mesto duchov. „Po tureckej invázii na ostrov Gréci toto letovisko na pobreží opustili. Hotely a rekreačné zariadenia zostali akurát bez ľudí," vraví Jozef Poništ. „Celý hotelový komplex pôsobí nesmierne depresívnym dojmom, oči nemnohých turistov a domácich sa môžu pokochať aspoň nádhernou, takmer 4 km dlhou plážou s jemným pieskom. Dá sa tu kúpať na úseku asi 20-30 metrov, inak je pláž uzavretá. Pláž je zaujímavá aj tým, že sem korytnačky karety obrovské chodia klásť vajcia. Vojaci pláž strážia, nedá sa tu ani fotiť. Militantnosť však vyvažuje aspoň jeden fakt - bezpečnosť. Vojaci a policajti (nielen) tu majú obrovskú autoritu. Pred kúpaním ste si na pláži mohli pokojne nechať peniaze aj šperky, nikto vám ich nezobral."

Preteky v kontajneroch

Turisticky atraktívne pobrežie si Gréci na svojej južnej časti ostrova udržiavajú. Pláž je však kamenná, takže sem museli naviezť piesok. „Spolu s manželkou sme sa vybrali do luxusného cyperského letoviska Ayia Napa. Tu som oslávil aj svoje 33. narodeniny, jedno pivo stálo vtedy na naše peniaze asi 1000 korún. V Ayia Nape sú tisíce turistov, medzi nimi mladé dievčatá hore bez, všade ruch a zhon. Po večeroch tu vraj mladí turisti, čo sa nezmestia do kože, robievajú preteky v kontajneroch," smeje sa Štefan. „Ani sme nevystreli deku a manželka ma už ťahala preč. Predtým som ju zaviedol na tureckú pláž takmer bez ľudí. Tá sa jej sprvu nepozdávala, ale po rušnej cyperskej pláži ocenila tiché prostredie tureckého pobrežia," dodal Štefan.

Tajfúnova žena so zmrzlinou

Príjemnú atmosféru zažili Nitrania s rodinami aj v tureckých reštauráciách. Skôr by sa dali nazvať prístreškami s grilom a mraziacim pultom. Často tu boli jedinými hosťami. „Majitelia sú neskutočne úslužní, zákazníkov si veľmi vážia a urobia pre nich čokoľvek. Také niečo u nás nezažijete," vraví Štefan. Sedeli v istej tureckej reštaurácii a manželky oboch Nitranov dostali chuť na zmrzlinu. „V mrazáku ju nemali, tak sme boli zvedaví, čo spravia. Pre majiteľa - predstavil sa ako Tajfún - to nebol žiadny problém. Bola síce úmorná horúčava, no už o chvíľu už jeho žena utekala s igelitkou, v ktorej mala poháre so zmrzlinou. Keď zas naše ženy dostali chuť na ľadový čaj, majiteľ sa opäť vynašiel - priniesol normálny čaj s kúskami ľadu. Ťažký naturalizmus!" zasmial sa Jozef.

V Tajfúnovej reštaurácii, kde bolo nepomerne lacnejšie ako v drahých tureckých hoteloch, si pochutnávali aj na zapekaných tyčinkách so syrom. Vraj neopísateľne dobrú chuť mal na svedomí syr, vyrobený zo zmesi kozieho, ovčieho a kravského mlieka. Zo sladkostí im chutil super sladké medové koláče.

V gréckych štýlových reštauráciách sa zúčastnili na meze - je to vlastne štýl večere, kde počas 3-4 hodín ochutnali asi 12 chodov jedál v malých porciách. Každá večera sa končila sladkosťami, zvyčajne na účet podniku - podávali napríklad ovocie v cukrovom sirupe, celé zelené orechy alebo melónové šupky naložené v mede.

Sviatky na základni

Štefan a Jozef na ostrove prežili aj Vianoce a Silvester. Na štedrovečernom stole nechýbali ryba, šalát a kapustnica s pravými slovenskými dubákmi. „Atmosféru dotváral vianočný stromček, čo zohnal Pišta, z vaty sme si dokonca urobili snehuliaka. Dávali sme si aj drobné darčeky, ja som dostal cigary. Od vedenia sme dostali možnosť zadarmo telefonovať svojim rodinám domov," spomína Jozef. „Silvester sme mali dokonca dvakrát, lebo je tam časový posun. Pozerali sme televízor a pripili sme si šampusom. Ohňostroj sme z bezpečnostných dôvodov radšej nerobili," doplnil Štefan.

Netradične sa v posledný deň roka boli kúpať v mori, malo 18°C. V zime je na ostrove bežne 16-20°C.

Časť členov misie pri vianočnom stromčeku.

So snehuliakom z vaty.

Mesto Famagusta.

Štefan Hudec s s manželkou Zuzanou pred kostolom prestavaným na mešitu.

Cypersko-grécke Girne - pevnosť s múzeom a mučiarňou.

Hudecovci pri Bedrock Bare v aute Flintstonovcov.

Na ochutnávkach v reštaurácii u Tajfúna.

Hotel Roma Pafos.

Najbohatší kláštor na svete - Štefan Hudec v gréckom horskom kláštore Kykos. Okrem iných vecí je tu celá jedna miestnosť zo zlata.

Hudecovci v tureckom hoteli. Mali ho s bazénom takmer celý pre sebe. FOTKY: ARCHÍV Š. H. a J. P.


  1. Balaj má dve ponuky 1 638
  2. V nemocnici robia nové vyšetrenie, učí ich špecialista z Prahy Foto 772
  3. Predá mesto svoje domy v súťaži alebo dražbe? Rozhodne zrejme prokurátor 574
  4. Rýgl: Modernejší štadión by privítali aj fanúšikovia hokeja 486
  5. Dieťa po infarkte: Nemocnica má zaplatiť za zlú diagnózu 432
  6. Fotogaléria: FC ViOn - Šaľa 7:1 389
  7. Vestenický je späť 381
  8. Chrípka začala zatvárať školy a škôlky 341
  9. Futbalové tamtamy 243
  10. FC ViOn získal hotového útočníka 234

Najčítanejšie správy

Nitra

Balaj má dve ponuky

Je pravdepodobné, že mladý útočník už na jar v drese Nitry pôsobiť nebude.

V nemocnici robia nové vyšetrenie, učí ich špecialista z Prahy

Pacienti už nemusia cestovať za ERCP do nemocníc v iných mestách. Raz do týždňa za nimi jazdí lekár.

Predá mesto svoje domy v súťaži alebo dražbe? Rozhodne zrejme prokurátor

Zastupiteľstvo opakovane mení svoje rozhodnutia. Podnikatelia sú v právnej neistote. Budovy ďalej chátrajú.

Rýgl: Modernejší štadión by privítali aj fanúšikovia hokeja

Jediný Čech v drese corgoňov podáva spoľahlivé výkony v zadných radoch. V piatok strelil prvý ligový gól za Nitru.

Dieťa po infarkte: Nemocnica má zaplatiť za zlú diagnózu

Právnička nemocnice sa pýtala, či ochorenie spôsobili zamestnanci odporcu. „Odpoveď znie, nie,“ povedala a žiadala žalobu zamietnuť.

Blízke regióny

Mládežnícky tréner Šatana, Hecla, či Višňovského zasvätil život hokeju a pivu. Povestný bol tvrdými tréningami

Jozef Nemec dlhé roky trénoval topoľčianskych hokejistov, ktorí pod jeho vedením hľadali premožiteľa len ťažko. Mnohí ho poznajú aj ako tvár topoľčianskeho pivovaru.

Padli tresty za vraždu zmenárnika, do basy má ísť aj Tony z Vyvolených

Zmenárnika Ladislava Kováča prepadli začiatkom roka 2008 pri Matúškove v okrese Galanta, keď viezol tržbu zo svojej trnavskej prevádzky. Páchatelia zazmätkovali, muža zastrelili a ušli bez peňazí.

Zelenský trénuje Šaľu, Lukič odchádza do Uzbekistanu

Hoci je Spartak Trnava na sústredení v Turecku, okolo lídra Fortunaligy je stále rušno.

Župan sa stretne s primátormi a starostami okresu Hlohovec

Zrejme sa nevyhne ani otázkam o riešení dopravnej situácie v tomto okresnom meste.

Vedúce duo opäť nezaváhalo

V siedmom kole Prašickej miniligy sa zrodili zaujímavé výsledky.

Všetky správy

Nechcel som, aby Nasťa odišla z Ruska. Dnes to chápem, tvrdí jej brat

Ruský biatlon je v útlme. Ako je možné, že Kuzminová vyhráva, a naši nie, čudujú sa Rusi.

Zarábajú milióny na úkor štátu. Priekupníkov dreva sa nedarí odstaviť

Niektoré firmy, ktoré len skupujú drevo a posúvajú ho ďalej, majú s Lesmi SR uzatvorené nevypovedateľné zmluvy.

Batman z Handlovej pracuje v bani. Kostýmami prekoná aj Hollywood

Dospelí po celom svete si vyrábajú kostýmy filmových postáv, často len na jedno použitie. Dávajú do toho aj posledné peniaze.

Prečo sa Česi rozhodli vyhodiť vlastnú krajinu do povetria

Voliči Mariana Kotlebu a Miloša Zemana sa hnevajú na 21. storočie.

Štefunko: Nešiel by som do toho, keby som mal byť bezvýznamný hráč

Ivan Štefunko, predseda novej strany Progresívne Slovensko, si trúfa vo voľbách na 15 percent. Kandidátov chce nasadiť už do tohtoročných komunáliek.