Trampská osada Čierny trojuholník bude mať o dva roky rovnú šesťdesiatku. Jej zakladateľov spojila na celý život láska k prírode, priateľstvo a romantika.
NITRA. Keď sa v ľudovej chlapčenskej škole v roku 1943 malý Vladko Libant spoznal s Lackom Harvanom, vtedy 10-roční chlapci ešte nevedeli, že to bude priateľstvo na celý život. A už vôbec netušili, že o pár rokov založia Čierny trojuholník - najstaršiu trampskú osadu v Nitre.
Skauting v rodine
„Vyrastal som v rodine, kde bola láska k prírode na dennom poriadku. Moja mama Augusta Leszayová bola ako 15-ročná spoluzakladateľkou a neskôr vodkyňou 1. dievčenského skautského oddielu v Nitre. Dala si skautské meno Zora. Jej brat Pavol, skautským menom Sekera, bol vodcom 4. skautského oddielu," spomína Vladimír Libant, niekdajší primátor Nitry. „Mamka s mojím otcom mali prvú a najväčšiu skautskú svadbu v Nitre. Mama zomrela takmer 99-ročná a bola najstaršou žijúcou skautkou na Slovensku."
Otec Vladimír Aladár Libant bol jedným z prvých dobrodruhov, ktorí sa potulovali prírodou. Dnes by sme ho nazvali trampom. Jeho maldší brat Gusto bol vodcom 2. skautského oddielu, otec sa neskôr pridal k nim a dal si skautské meno Hviezdoblesk.
„Sám sa na to síce nepamätám, ale naši so mnou už v kočíku chodili po lesoch. Ako 4-ročný som vyšiel pešo takmer celkom hore na 910 metrov vysoký vrch Vápeč, len posledných 30-40 metrov ma otec niesol na pleciach," vraví Vladimír Libant.
Spali na papradí a materinej dúške
Láska k prírode utužila priateľstvo spolužiakov Vladka a Lacka. „Keď sme mali 11, zobrali nás moji rodičia do gaštanice v Jelenci. Bol to náš prvý spoločný výlet. Vyčistili sme prameň, pozorovali sme v noci hviezdy nad Gýmešom. Spali sme v poľovníckom zrube. Otec nám ustlal ako v prírode - na voňavom sene, pod hlavou papradie a materina dúška. Bolo to úžasné," smejú sa dnes už 74-roční trampi.
Spolu s rodičmi chodili chlapci do prírody asi do 14 rokov. Ich prvým samostatným 2-dňovým výletom bola noc na vrchole Zobora, kde pod dekami prespali na plošine triangulačnej veže. Mali vtedy 15 rokov. Ich druhou akciou vo dvojici bol opäť výlet na Zobor, tentoraz spali v Orlom hniezde, ako si sami pomenovali plošinku v skalách. Nad ohníkom si uvarili kotlíkový guláš, pozorovali hviezdy a ráno sa nadchýňali východom slnka.
Práve východ slnka bol pre nich úžasným zážitkom. „Vidím to, ako by to bolo dnes. Obloha bola posiata hviezdami a mesiac zapadal za les. Na východe však už bolo vidieť náznak svitania," spomína si Ladislav Harvan na jeden z najsilnejších zážitkov. Videl ho nespočetne krát, ale vždy bol iný.
„Zrazu sa ozval nesmelý spev prebúdzajúceho sa vtáčika, ku ktorému sa pridávali ďalší a ďalší. V opare nad obzorom sa začala objavovať oranžová guľa. V tej chvíli už celá príroda spievala a jasala. V tejto zázračnej chvíli som premýšľal nad zázrakom života i nad sebou samým. Zaumienil som si, že budem lepší ako doteraz, pociťoval som lásku ku všetkému živému tvorstvu..."
Meno osady podľa románu
Vlado a Laco ako 14-roční založili partiu spolu s tretím kamarátom Milom Vojtylom. Chodievali do prírody, „hltali" rodokapsy a romány Londona, Maya či Foglara. „Dostal sa mi do ruky román Čierny trojuholník. Čítal som ho v škole pod lavicou, učiteľka ma zbadala, vzala mi ho a viac nevrátila," vraví Ladislav Harvan. „Román mi aspoň poslúžil ako inšpirácia. Našej partii sme dali meno Čierny trojuholník (ČT) a vymysleli sme jej oficiálny znak v tejto podobe. Do rohov sme napísali naše iniciálky."
Vtedy ešte neboli osadou, o jej založení rozhodli až v júli 1952 na spomínanom druhom výlete v zoborských skalách, kde boli Laco a Vlado bez Mila, ktorého rodičia na noc nepustili. Ale aj tak sa Milo stal tretím členom osady. Dali si trampské mená - Vlado Sheriff, Laco Long Bill a Milo Big Mill. Nosili kovbojské klobúky a šatky. Heslom osady sa stala veta „Raz trampom - navždy trampom". Vyrobili si vlajku osady, neskôr aj totemy na miestach, kde táborili. Laco sa stal kronikárom osady - dnes už 4 veľké „buchle" dokumentujú pestrý život čochvíľa 60-ročného Čierneho trojuholníka.
Meno Old Sheriff dostal Libant aj v roku 1974. O viac ako 40 rokov od založenia osady získal už ako primátor Nitry originálnu šerifskú hviezdu a znak z Chicaga. Pred porotou tu skladal aj šerifskú skúšku a v tom čase bol jediným sheriffom USA v Európe, ktorý mohol znak aj hviezdu nosiť oficiálne.
Pravý roh je navždy Milov
„Keď sme už nemohli byť skautmi, lebo toto hnutie po roku 1948 zrušili, rozhodli sme sa byť trampmi. Našou prvou akciou v trojici bol výlet do Bojníc a na Kľak. V lese sme si urobili prírodné lôžka, zakryli sa dekami a išli sme spať. Ja som bol v strede, Milo spal najbližšie k dolinke, odkiaľ sa ozývali rôzne zvieracie zvuky," spomína Vladimír Libant. „Dvakrát sme sa museli vymeniť, aby bol Milo v strede a mohol pokojnejšie spať. Trochu sa bál, bola to jeho prvá noc pod holým nebom."
Ďalšie vandry smerovali do Tribečských vrchov, na Gýmeš, do Štiavnických vrchov, neskôr na Oravu, do Nízkych aj Vysokých Tatier.
V roku 1955 za člena osady prijali Petra Horvátha (Pedra), Vladovho spolužiaka na bratislavskom gymnáziu. Bolo to na akcii pri Hodrušskom jazere. „Bolo nás 5 ľudí na jeden stan, no príšerná noc. Tak sme to vyriešili - vždy jeden dával pozor, aby sa ostatní zmestili do stanu a mohli spať," hovorí Libant. „Milo bol trochu bojko, keď strážil on, zobudil nás, vraj vidí niečo strašné veľké biele. Nakoniec sme na strome objavili vrece od cementu."
Keď Milo Vojtyla v roku 1962 ako 24-ročný zomrel, Peter Horváth ho nahradil ako tretí člen. No pravý dolný roh trojuholníka zostal navždy Milov.
Roky leteli, priatelia sa oženili a k trampingu pritiahli aj svoje manželky, deti a nových kamarátov. Do osady pribudli Daktari, Sviťo, Severák a ďalší. „Moju manželku Noriku to chytilo a štyroch synov Vladimíra, Kristiána, Tomáša a Matúša ešte viac. Kristián je v súčasnosti kňazom v Košiciach-Šaci, Tomáš je predstaveným kláštora v Nových Hradoch. Na osadných akciách robievajú trampské omše," vraví Libant. „Môj syn Peter a dcéra Dagmar s nami tiež chodili, aj prvá manželka Laďka. Po jej smrti som do osadného života uviedol aj moju druhú manželku Aničku," dopĺňa Ladislav Harvan.
V 70. rokoch ČT nadviazal nové kontakty - spoznali sa osadami Hudson, Čierny medveď, Severka, Maryland. .Do nitrianskej trampskej obce ich v roku 1986 uviedol Gigi z osady Watawa. V roku 1990 sa ČT pokúsil vydávať časopis Ahoj tramp, vyšlo však len jedno číslo. V roku 1995 sa osada zúčastnila Majstrovstiev ČR a SR v ryžovaní zlata - Libantov syn Tomáš sa ako člen osady stal najlepším slovenským amatérom v ryžovaní zlata.
Medvede a vretenice
Podľa oboch Nitranov nie je tramping len chodením do prírody. To je životný štýl - láska k prírode v spojení s kamarátstvom, romantikou a dobrodružstvom. „Keby som si mohol všetky tie roky zopakovať, tak bez váhania. A každú chvíľu v prírode by som si užíval ešte intenzívnejšie," dušuje sa Ladislav Harvan.
Pre jeho „kolegu" zostanú nezabudnuteľné aj mnohé stretnutia so zvieratami - medveďmi, diviakmi, muflónmi, srncom a veľkým jeleňom.
„Medvede som videl štyrikrát. Ako študent architektúry som bol v Tatrách, zakresľovali sme situáciu pre potreby projektu športového areálu. V doline Nefcerky nás z asi 30 metrov pozoroval zhruba 300-kilový medveď," spomína Libant. „Naposledy nedávno v Tatrách mi išiel oproti asi 160-kilový maco. Nezbadal ma, tak som si ho odfotil na mobil."
Keď bol Libant ako vojak-ženista na Šumave, naučil sa chytať vretenice, ktoré potom predával na jed. Z takmer 20, ktoré chytil, ho jedna pohrýzla. Ranu si vysal, dostal injekciu a všetko bolo v poriadku. Dlhé roky mu túto príhodu pripomínala hadia záložka do knihy... JANA ČERNÁKOVÁ
37. silvestrovský oheň
Čierny trojuholník spolu s osadou Prameň robieva Vítanie jari na Slnečnej lúke, organizuje súťaž Miss a Missis Vesna. Potlachy robia každých 5 rokov v júli na počesť výročia založenia osady. V Nitre ČT založil tradíciu trampských Silvestrov. „Už dlhé roky sa schádzame v kameňolome na Zobore - v každom počasí. Aj keď pršalo, bolo nás vždy aspoň 40-50," vravia nitrianski trampi. „Tento rok 31. 12. zapálime už 37. silvestrovský oheň. Program sa začne o 13. h sv. omšou, o 14. h si pri veľkom ohni zaspievame trampskú hymnu Vlajka vzhůru letí a hymnu našej osady, ktorú sme vymysleli spolu s Lackom," opisuje Libant prípravy na rozlúčku so starým rokom. „Na bočnom ohni sa bude opekať, poponúkame sa tým, čo kto donesie. K dobrej nálade nám budú vyhrávať trampské kapely."
Vladimír Libant na Zobore so synmi Kristiánom a Matúšom.
Traja najstarší žijúci členovia osady - zľava Ladislav Harvan, Vladimír Libant a Peter Horváth. Na potlachu na Gáborke k 50. výročiu založenia ČT.
Silvester 2001 - Vladimír Libant zapaľuje oheň v kameňolome.
Libant ako Old Sheriff - s Lafom, šerifom trampskej osady Dajana.
V osadnej klubovni na Zobore v dome V. Libanta počas Vianoc 2000. Zľava J. Uhlárik (Sambo), V. Libant, syn Kristián, L. Harvan a M. Švikruha.
Členovia osady V. Libant a L. Harvan s rodinami. FOTKY: ARCHÍV V. L. a L. H.