V príprave podávala Nitra veľmi dobré výkony, potom ale prišla súťaž, kde sa od úvodu trápila. V čom to podľa vás bolo?
- V príprave sme vždy cez víkendy hrali veľa turnajov, mnoho zápasov sme hrali vonku, žiadne na domácom štadióne. Možno aj model prípravy menej trénovať a viac hrať sa nakoniec veľmi neosvedčil. Ťažko to teraz posudzovať. Keď prišla liga, nedokázali sme pokračovať vo výkonoch z prípravy.
Počas súťaže ste dvakrát zmenili trénerov. Ako sa táto skutočnosť odzrkadlila na výkonoch mužstva?
- Spolu s trénermi sa menila samozrejme aj taktika hry. Teraz sa však už ťažko polemizuje o tom, či malo byť vedenie trpezlivejšie. Trénerom treba dať vždy viac času, aby sa výsledky dostavili a často na to nie je jednoducho čas. Ak by predchádzajúci tréneri dostali viac priestoru, možno by sme na tom boli rovnako ako dnes, možno horšie, možno lepšie. Po boji je ale každý generál.
Podobne to bolo aj s brankárskym postom, kde sa vymenilo dosť gólmanov. Naozaj stáli a padali výsledky na výkonoch brankárov?
- Niekedy sa vravelo, že výkon brankára tvorí polovicu výkonu mužstva. V modernom hokeji, ktorý sa hrá dnes, môžeme pokojne povedať, že je to aj 70 percent. Na druhej strane, keď mužstvo gólmanovi nepomôže, tak sa mu chytá veľmi ťažko. Teraz sme začali hrať lepšie ako tím, tak aj brankárom sa lepšie chytá. Keď prišiel Jano Laco do mužstva, začal veľmi dobre, ale potom sa prispôsobil hre mužstva, takže to bolo určite aj našou vinou, že sa mu nedarilo.
V posledných zápasoch začala forma Nitry stúpať. Čo za tým je?
- Začali sme hrať zodpovednejšie. Konečne sme si uvedomili, že všetko začína od malých drobností, chýb a postupne sa to začalo zlepšovať. Tým začala rásť aj forma.
Ste najproduktívnejší hráč tímu. Určite vás teší, že sa vám tak darí. Čakali ste to?
- Našťastie ma obchádzajú zranenia, pretože polovicu minulej sezóny som hral s prasknutými rebrami, mal som naštiepené kĺbne puzdro na palci. V podstate polovicu sezóny som nemohol vystreliť, iba som sa na ľade trápil. Rovnako si rozumieme so spoluhráčmi v päťke, kde už nerobím iba čiernu robotu. Hráme kolektívnejšie, využívame svoje prednosti a navzájom sa s Gabom Spilarom a Heňom Ručkayom dopĺňame. Je to zatiaľ jedna z mojich najlepších sezón.
Máte nejaký rituál, ktorý vám nosí šťastie?
- Športovci sú poverčiví a ja tiež. Keď sa mi niečo podarí, tak sa to snažím opakovať, robiť veci, ktoré predchádzali vydarenému zápasu. Z mojej strany sú to väčšinou iba také drobnosti od spôsobu rozcvičovania po rovnakú stravu. Mám taký jeden rituál, ale aby neprestal fungovať, nechám si ho pre seba (smiech).
Máte dvoch synov, Matej má štyri roky a Tomáš desať. Chodia na zápasy? Čo hovoria na vaše úspechy?
- Na zápasy chodia pravidelne. Obaja aj hrajú hokej. Starší za piatakov v športovej triede a mladší chodí do prípravky a robí prvé kroky na ľade. Myslím, že sa tešia. So starším Tomášom sme si pred sezónou založili zošit o najlepšieho strelca a ani jeden z nás nečakal, že budem viesť o dva góly (smiech).
Blížia sa Vianoce. Ako strávite sviatky vy? Bude čas aj na nejaký spoločný program s rodinou?
- Klasicky, ako každý rok, v kruhu rodiny. Na Vianoce chodíme do kostola na hrad, potom buď večeriame u nás alebo u svokrovcov, nasledujú darčeky. Tie si ja nechávam na poslednú chvíľu. Pred sviatkami hráme v Skalici, potom je dva dni voľno a asi na Štefana večer už budeme mať tréning.
U Štefankovcov sa na Vianoce tešia hlavne synovia Tomáš a Matej.