Trio sestier Marinových sa už viac ako rok venuje hádzanej v Nitre. A dvojvaječným trojčatám Sofii, Simone a Mariole sa vôbec nedarí zle. „Dievčatá sú všetky tri veľmi rýchle, sú pohybovo nadané. Ešte im však chýba telesná zdatnosť,“ povedala o nich trénerka Marika Vargová.
Odmalička vyskúšali množstvo športov, či už individuálnych alebo kolektívnych. Od gymnastiky až po krasokorčuľovanie a nateraz zakotvili pri hádzanej. „Možno ešte doteraz nevedia, čo by chceli a stále hľadajú, čo by ich zaujalo. Ale k hádzanej sme sa dostali vlastne úplne náhodou, aj keď sme nad tým dlho rozmýšľali, pretože ja sama som na hádzanej odrastala,“ povedal hrdá mamina Mariola.
Baví ich, keď hrajú
„Kolektívny šport je pre nich podľa mňa vhodnejší, už len z toho dôvodu, že aj ony sa musia prispôsobiť kolektívu, tolerovať a rešpektovať druhých. Okrem toho, ja som tam prežila najkrajšie chvíle svojho života,“ povedala mama, ktorá sama dlho hrala hádzanú a dnes sa pri troch jedenásťročných dievčatách má čo obracať. Nie vždy sa ale trojčatám chce ísť na tréningy. „Nás akurát baví, keď hráme, ale rozcvička nás nebaví,“ nesmelo začína najmladšia z trojičiek Mariola. „Niekedy ideme až na ďalší autobus, aby sme ju zmeškali,“ pridáva sa so šibalským úškrnom prostredná Simona. „Toto je vlastne ich prvá sezóna, majú za sebou prípravku, teraz hrajú za mladšie žiačky. Niekedy sa stane, že ich do toho musím aj tlačiť, že sa im nechce a podobne. Väčšinou ma ale samé upozornia, že ideme na tréning. Postupne to prináša svoje výsledky. Tešia sa, keď vyhrajú nejaký turnaj, hneď mi hovoria, ktorá dala koľko gólov,“ vysvetľuje mama a dodáva, že dievčatá sú rozdielne povahy, čo je vidieť aj na ihrisku. „Simonka je pokojnejšia, rozvážnejšia. Mariola a Sofia na druhej strane sú ako živé striebro, všetko chcú vyskúšať, všade je ich plno,“ hovorí s úsmevom mama Mariola, zatiaľ čo spoza zárubní nesmelo vykukujú hlavy trojičiek. „Čo sa týka hádzanej, ich jediným hendikepom možno je, že sú chudučké. Ale myslím si, že to sa časom zlepší, pretože odkedy hrajú hádzanú, spevneli a obchádzajú nás aj choroby,“ povedala, no hodnotiť potenciál svojich dcér sa ešte neodvažuje, podľa jej slov je na to ešte priskoro.
Radšej hádzanú ako školu
Pri otázke o škole si však po prvýkrát vzdychne. „Simonka so školou nemá problémy, chodí na olympiády a rôzne súťaže. Sofia a Mariola sú ale úplne iné, tým sa veľmi učiť nechce. Keby si mali vybrať medzi školou a hádzanou, určite si vyberú hádzanú,“ priznáva so smiechom. Vzápätí však vážne dodáva, že nie je jednoduché sa venovať práci a trom školáčkam zároveň. „Dievčatá chodia do jednej triedy a každý deň sa majú pripraviť na päť predmetov. Treba sa im venovať každej zvlášť, teda najprv sa naučiť s jednou, potom s druhou aj treťou, takže je to často namáhavé.“
Trojičky však majú veľmi rady zvieratá. Doma sa im v akváriu plazí had, majú korytnačky, nechýbajú škrečkovia alebo kocúr. „Raz sme vonku našli aj fenku, bola kríženec. Tak sme si z teplákov vytiahli šnúrku, dali sme jej ju na krk a na rukách, aby nám neušla, sme ju doniesli domov a potom zobrali do útulku,“ rozpráva najmladšia Mariola a mama sa smeje, že jej číslo v útulku už poznajú naspamäť.
Teraz je vianočný čas. Veria ešte trojičky na Ježiška? „V tomto sú také neisté. Ja im stále hovorím, že darčeky nosí Ježiško. Lenže v škole sa podozvedajú, ako spolužiačkam kupujú darčeky rodičia a potom sa vypytujú. Hovorím im, nech napíšu, dajú smerovacie číslo 99 999 a uvidia,“ uzatvára so smiechom pani Marinová.
Hádzanárske talenty Marinové sú dvojvaječné trojčatá. Mariolu (15) a Sofiu (8) rozozná málokto. Simona (13) je najvyššia.
Doma majú babinec. Aj mama Mariola hrávala súťažne hádzanú. FOTO: DUŠAN TARKO
