Okolo medveďov existuje kopa mýtov. Autentické zábery na život divých pánov hôr ponúka film, ktorý vznikal tri roky.
NITRA. Unikátny a na Slovensku výnimočný film nakrútili v ostro sledovanej Tichej a Kôprovej doline Robert Rajchl a Erik Baláž. Divákom ho predstavili na festivale Vysoké hory Nitra.
Film je odpoveďou na neustále snahy úradníkov začať v dolinách ťažbu dreva a lov zveri.
Tristo dní s medveďmi
„Erik pochopil, že tieto najprísnejšie chránené rezervácie budú naozaj chránené len vtedy, ak za nimi budú stáť ľudia. Chceli sme preto filmom ukázať, o čo všetko by sme mohli prísť, keď by sa z Tichej a Kôprovej doliny stali hospodárske lesy a poľovnícke revíry. Tieto doliny sú posledným rajom medveďov na Slovensku," povedal Rajchl.
Spoločné dielo filmárskej dvojice Baláž-Rajchl vznikalo tri roky za minimálne náklady.
Dvojica strávila v teréne tristo dní a nakrútila takmer sto hodín záberov, z ktorých zostrihali päťdesiatminútový unikátny dokument. Hoci zobrazuje krásy prírody v Tichej a Kôprovej doline, už teraz utkvel ľuďom hlavne ako film o medveďoch.
Robo Rajchl (vľavo) a Erik Baláž chodili za medveďmi tri roky.
Medveď, urob to ešte raz
Mnohé aj zahraničné prírodopisné filmy využívajú pri nakrúcaní skrotené zvieratá a inscenované zábery. Film Strážca divočiny je výnimočný tým, že je plne autentický, vychádza zo skrytých pozorovaní majestátneho zvieraťa.
„Nedalo sa povedať - medveď, urob to ešte raz, mal som zlé svetlo. Buď sme záber stihli spraviť, alebo nie," hovorí Robert Rajchl.
Z toho množstva týždňov strávených vonku s medveďmi bolo niekoľko takých, pri ktorých nenakrútili ani jediný pohľad na hnedých mackov.
FOTO: Robert Rajchl / Erik Baláž - www.arollafilm.com
Človeka sa boja
Erik Baláž chodí do Tichej a Kôprovej doliny už pätnásť rokov. Medvede sú už jeho starými známymi, rozozná ich podľa výzoru. Pred zhruba šiestimi rokmi vzal so sebou aj Roba.
„Kedysi som chodieval na letné prázdniny k starým rodičom do Pribyliny. Vychovávali ma k rešpektu, až strachu z medveďa. Keď som oveľa neskôr už s Erikom prvýkrát zbadal toho tristokilového obra, myslel som si, že sa na mňa vrhne. On sa ale otočil a utekal presne opačným smerom," spomína si na prvé stretnutie so šelmou Robert Rajchl.
V spomínaných dolinách nie sú medvede zvyknuté na ľudí. Aj vo všeobecnosti ale o týchto tvoroch platí, že človeka sa boja. Zaužívaná predstava, že medveď naháňa stovky metrov človeka a robí si zálusk na jeho mäso, je len fikciou. „Človek, ktorý často chodí do lesa, už určite stretol medveďa, len o tom ani nevie, lebo medveď ušiel," tvrdí autor filmu o medveďoch Robert Rajchl.
Podľa autorov Strážcu divočiny je v podstate šťastím stretnúť tohto masívneho tvora, ktorý má čuch niekoľkonásobne citlivejší ako pes. Človeka zavetrí na diaľku a obíde ho na ešte väčšiu diaľku. Aj preto pri pobytoch v prírode Erik s Robom pozorne sledovali vietor. K medveďom sa blížili v závetrí, aby mackovia nezdupkali.
FOTO: Robert Rajchl / Erik Baláž - www.arollafilm.com
Samce vraždia mláďatá
Ak ale predsa len k stretnutiu človek - medveď príde, radia odborníci zachovať absolútny pokoj. V prípade pohybov sa medveď zaženie labou a udrie. Vôbec mu ale nejde o pochutnanie si na človečine - svoje potenciálne riziko chcel len vyradiť z boja.
Filmári hovoria, že v Tichej a Kôprovej doline žije zhruba štyridsať medveďov. Presný počet sa odhadnúť nedá nikdy, pretože medvede nemajú striktne vymedzené teritórium. Túlajú sa hlavne samce počas ruje.
Macovia sú samotárskejší a dokážu byť nebezpeční voči mladým medveďom. Keď stretnú medvedicu, s ktorou sa nepárili, jej mláďatá vyženú alebo zabijú, aby s ňou mohli mať vlastných potomkov.
Mláďatá väčšinou prichádzajú na svet uprostred krutej zimy. Medvedica uprostred zimného spánku príchod stvorenia vážiaceho necelé kilo niekedy sotva zaregistruje.
Ani o zimnom spánku medveďov neplatí to, čo sa medzi ľuďmi rozšírilo. Medvede nespia tak tvrdo, ako by sme si mohli myslieť. Stáva sa, že sa dokonca preberú a idú sa prejsť. „Nemajú skutočný zimný spánok ako napríklad svište, ktoré keď hibernujú, majú len dva tepy srdca za minútu a ich telesná teplota prudko poklesne," vysvetľuje Rajchl.
Medvede sa pasú na tráve od mája, keď sa v horách roztopí sneh. V auguste poriadne vyhladnú a vrhnú sa na čučoriedky či maliny. Sacharidy sa im premieňajú na tuky a tým si medvede robia zásoby na ďalšiu zimu.
Mladé ostávajú s matkami až tri roky, osamostatňujú sa len pomaly.
