Ako dlho už jazdíš na štvorkolkách?
Asi štyri roky. Najprv som mal gokardu – motokáru, predtým som skúšal bicykel aj motorku, ale až tak sa mi nepáčili. Potom som sa v Maďarsku u známych dostal ku štvorkolkám. Neskôr sme jednu kúpili - najprv lacnejšiu, aby som sa naučil. Až neskôr poriadnu na preteky.
Asi to nie je lacný koníček?
Určite nie. Mám, samozrejme viacero sponzorov, pretekám vlastne za Yamaha Fehér Team Maďarsko. Mám dve rovnaké štvorkolky, jednu na tréning, jednu na preteky. K nim treba ďalšie vybavenie, prilby, kombinézu, čižmy, chrániče. Nie je to lacné hobby. Na preteky treba cestovať. Ak ideme ďaleko, už vo štvrtok sa balíme, v piatok cestujeme, v sobotu sú tréningy, v nedeľu preteky a v pondelok ideme domov. Na preteky ideme berieme obe štvorkolky. Ak sa jedna pokazí, môžeme prehodiť súčiastky. Inak by bola tisíckilometrová cesta zbytočná. Máme upravenú dodávku, aby s tam zmestila štvorkolka, dalo sa tam spať, variť aj osprchovať sa. Na víkendové sústredenia chodievam väčšinou s otcom. Niekedy ide aj mama, ale obvykle prichádza za nami až na preteky. Jazdí sa na motokrosových dráhach, sú tam 30 - 40 metrové skoky zo sedemosemmetrovej výšky. Po tréningoch sú dve finálové jazdy. Končím niekedy poriadne špinavý od blata, prachu alebo vody.
Mama sa o teba nebojí?
Už si zvykla. Mal som aj veľké pády, videla ich a zvládla to. Najhoršie asi bolo zlomené zápästie, to som mesiac chýbal v škole. Pri väčšom páde sa roztrhá aj kombinéza, dokonca mi zodralo kožu z chrbta. A raz som bol asi polhodinu v bezvedomí.
Koľko trénuješ?
Dvakrát týždenne mám tréning na Quade-štvorkolke. Denne behám hodinu ráno aj večer. Cez víkend mám tréning alebo preteky. Cez zimu skôr plávam - každý druhý deň hodinku - a potom posilňovňa, cez leto bicykel a beh. Keď sa začne sezóna, už nemám čas na nič iné. Od marca do októbra tréningy, preteky a ešte pomáham otcovi. Je to veľa, niekedy dosť chýbam v škole. Učitelia majú, našťastie, pochopenie.
Vyznáš sa aj v motoroch?
Vyznám, ale neopravujem - na to máme tímových mechanikov. V profesionálnej technike nesmie byť žiadna chyba, pretože pri nezvládnutom skoku by som sa mohol aj zabiť. Teraz mi stavajú novú štvorkolku, objednali sme veci z Ameriky. Tréningovú už mám doma. Zásadne má modrú farbu, teraz budem mať čierne rámy, modré plasty a číslo 27. Výzor je dôležitý, na preteky musí byť všetko pekné, čisté, lesknúť sa.
Čo pokladáš za svoj najväčší úspech?
Najviac si cením štvrté miesto v Pannonhalme, o ktoré som bojoval s trojnásobným majstrom Maďarska. Aj na Slovensku sa mi darilo. Tento rok som bol druhý v Levoči, štvrtý v Horných Patinciach. Plánovali sme viac pretekov, ale mal som niekoľko pádov a pokazenú štvorkolku. V Nemecku sa preteká ťažšie, lebo tam už je konkurencia jazdcov z majstrovstiev Európy. Zo štyridsiatich pretekárov som bol sedemnásty, na ďalších pretekoch v Nemecku som skončil šestnásty.
Aké máš plány do budúcnosti?
Chcel by som odjazdiť celé majstrovstvá Maďarska, absolvovať preteky v Nemecku a majstrovstvá Európy. Rád by som sa dostal do Ameriky, tam to má vyššiu úroveň. Továrenskí jazdci majú zmluvu a dostanú všetko. Len trénujú a dostávajú plat – úplní profesionáli. V Nemecku sa honorujú aspoň body z pretekov, ale u nás tieto veci ešte nefungujú.
Čo si myslíš o alkohole za volantom?
Neviem si predstaviť tak jazdiť ani pochopiť ľudí, ktorí to urobia. Ja ani nefajčím, pri tomto športe sa to nedá. Musím byť zdravý, udržiavať si váhu pod 70 kilogramov. Ak by som mal viac, zaťažovala by kolená a kĺby.
Si umelecký stolár, teraz študuješ maturitnú nadstavbu. Prečo si si vybral tento odbor? Otec je stolár. Vyrába pre náročných zákazníkov aj do Budapešti, kde je o vyrezávaný nábytok veľký záujem. Aj mne sa to zapáčilo.
Autor: Angelika Holomáňová
