Mladá operná speváčka má v hlase Enrica Carusa. Lucia, pravdepodobne ako jediná na Slovensku, spieva mužským hlasom.
ŠAĽA. Keď zatvoríte oči a započúvate sa do spevu Lucie Takáčovej, počujete mužský hlas. Mladá Šalianka spieva totiž tenorom. Svojou interpretáciou mnohým pripomína Enrica Carusa.
Hlas jej klesol do hĺbky
S operou sa Lucia stretla, keď mala desať rokov. Oslovil ju Andrea Bocelli, ktorý v tom období valcoval hitparády s hitom Con te partiró.
„Zasiahlo to moje vnútro natoľko, že som už nedokázala počúvať nič iné, bolo to niečo tak nádherné a obohacujúce, že som si začala zháňať nahrávky operných árií," spomína Lucia.
Keď si začala sama pospevovať, zistila, že na sopránové árie jej rozsah nestačí a tenorové partie zvláda bez problémov. Keď mala asi 14 rokov, Luciin spevácky hlas klesol do veľmi hlbokej polohy.
„Nemala som spevácku techniku, ale bolo zrejmé, že môj hlas smeruje do netypických polôh pre ženu. Mama mi vravievala, že spievam ako starý muž. Ako deviatačka som vyhľadala hlasovú pedagogičku, pani učiteľku Záležákovú na ZUŠ v Šali a vypýtala som si od nej notový materiál operných árií. So svojím spevom som sa jej priznala až o rok, keď som nastúpila na strednú školu," hovorí Lucia.
Učiteľka spevu Henrieta Záležáková ju zaradila ako kontraalt. Ale ani najnižší ženský hlas nebol pre Luciu to pravé orechové. Preto keď na internete zistila, že v zahraničí existujú zborové telesá, do ktorých zbormajstri obsadzujú ženy ako tenory, navrhla učiteľke, aby „zaexperimentovali". Henrietu Záležákovú prekvapil Luciin ojedinelý dar, pretože žien, ktoré spievali mužským hlasom, v minulosti nebolo veľa. Posledná, Ruby Helder, zomrela v Hollywoode v roku 1938.
Árie spieva v troch jazykoch
Na otázku, ktorá skladba bola pre Luciu doposiaľ najnáročnejšia, odpovedala, že každá má svoje úskalia. V poslednej dobe jej dali zabrať niektoré árie Giacoma Pucciniho, pretože operný spevák musí zvládnuť nielen hlasovú techniku, ale aj určitý interpretačný výraz. V budúcnosti by rada naštudovala áriu Nessun dorma z Pucciniho opery Turandot.
„Je to veľmi známa skladba, ale doteraz som si na ňu netrúfla, mám pred ňou rešpekt," hovorí skromne Lucia. Árie dokáže spievať v troch jazykoch, najviac jej vyhovuje taliančina.
Ak si potrebuje precvičiť repertoár, jej najobľúbenejším miestom sa stalo podzemie kapucínskeho kláštora v Bratislave. Vraj tam kedysi chodieval cvičiť aj Miroslav Dvorský. Priestory kláštora Luciu okamžite ohromili a akustika ju vyburcovala k chuti spievať. Umožnil jej to mních brat Peter.
„Paradoxom je, že oproti kláštoru sa nachádza VŠMU, na ktorú ma nevzali. Keď som robila talentové skúšky, bola som chorá a árie som nevyspievala tak, ako si to predstavovala výberová komisia. Ale myslím si, že som v živote nič nestratila, veď aj Bocelli vyštudoval právo," konštatuje speváčka, ktorá tento rok získala bakalársky titul z hudobnej vedy na Univerzite Komenského. Na pôde katedry muzikológie by v budúcnosti chcela sama prednášať a venovať sa vede.
„Spev je chodenie po veľmi tenkom ľade, hlasivky mi môžu kedykoľvek vypovedať, a ak by som iba spievala, nebola by som šťastná. Spev je len súčasťou mozaiky mojich aktivít, pretože sa zaujímam aj o históriu, developerské projekty, literárne tvorím a venujem sa byzantskej duchovnej hudbe."
Liturgickej hudbe pravoslávnych a gréckokatolíckych cirkví sa na Slovensku venuje okruh ľudí, ktorých by sme vraj podľa Lucie dokázali spočítať na prstoch jednej ruky.
„Momentálne pripravujem diplomovú prácu, ktorá sa bude týkať liturgickej hudby a kultúry predchalcedónskych cirkví. Ide o staroorientálne cirkvi, ktoré dnes pôsobia na východe. Myslím, že spievajúcu byzantologičku na Slovensku ešte nemáme," dodáva s úsmevom muzikologička.
Ovláda starogréčtinu
Lucia sa narodila predčasne v siedmom mesiaci. Lekári jej nedávali veľké šance na prežitie. Vážila len 1500 gramov a v inkubátore vyše dvoch mesiacov bojovala o život. Tento boj sa jej podarilo vyhrať, ale žiaľ, zostal jej silne poškodený zrak. Nikdy nepociťovala nedostatok lásky, napriek tomu, že otca nepoznala. Vzdal sa jej ešte pred narodením.
„Ja som mala 20, on 64. Bol poslancom federálneho zhromaždenia v bývalom režime, právnikom. Neprial si, aby dieťa prišlo na svet, ale keď mala Lucia sedemnásť rokov, písal jej listy, aby prijala jeho priezvisko. Odmietli sme to," vraví Luciina mama. Už teraz vypeká dobroty na vianočné sviatky, ktorým Lucia nevie odolať. Mamine kulinárske schopnosti považuje za umenie. „Ja som sa sama dokázala naučiť starogréčtinu, mama vie zasa upiecť vynikajúcu tortu v tvare Titanicu, klavíra či ježka, preto sa navzájom obdivujeme."
Rodina Takáčovcov oslavuje Vianoce dvakrát, pretože Lucia prešla z rímskokatolíckej na pravoslávnu vieru.
„K štedrovečernému stolu si sadneme aj 24. decembra, aj 6.januára. Koledy nespievame, nie sme hudobnícka rodina. Iba ja som taká čierna ovca," vraví Lucia s úsmevom. Pod stromčekom by si rada našla kompletné nahrávky Enrica Carusa alebo Luciana Pavarottiho.
„Najviac by som si však želala opäť vidieť na nebi hviezdy, tak ako som ich videla predtým, než sa mi zhoršil zrak."
