TESÁRSKE MLYŇANY. So zaujímavou myšlienkou prišiel Boris Benc z Tesárskych Mlynian. Využil dieru na trhu aj to, že ľudia v dnešnej uponáhľanej dobe nemajú pomaly na nič čas. Rozbehol projekt Spájame spolužiakov, ktorý do posledného detailu pripraví pre záujemcov stretávku so svojími bývalými spolužiakmi.
Stačí zavolať, zaplatiť a miesto pracného naháňania spolužiakov sa už len môžete tešiť na svojich niekdajších kamarátov zo školských lavíc.
Zvláštna služba za 4 až 20 eur
Ako to celé funguje? Členovia projektu Spájame spolužiakov sa spoja so spolupracovníkom v regióne, kde štúdium prebiehalo. Naviažu kontakt so školou, zistia, kto všetko bol v danej triede. „Potom zháňame adresy, vytlačíme a rozošleme pozvánky na stretávku, vyzbierame od spolužiakov peniaze, objednáme a vyplatíme menu, pozveme triedneho učiteľa, prípadne kúpime učiteľovi dar,“ hovorí autor myšlienky Boris Benc.
Organizácia Spájame spolužiakov pripravuje stretávky bývalých spolužiakov len zo základných a stredných škôl. Celý špás stojí podľa toho, čo záujemca požaduje. „Niekomu stačí len pozháňať a poobvolávať spolužiakov. Iný zase chce, aby sme zabezpečili všetko a necháva na nás aj výber podniku a jedla,“ hovorí Boris Benc. Stretnutie bývalých spolužiakov organizované firmou tak môže vyjsť od štyroch do dvadsiatich eur na osobu.
Najťažšie sú stretávky pre najmladších aj najstarších
Autori myšlienky hovoria, že s nedôverou alebo podozrievavosťou škôl sa ešte nestretli, hoci ide o novú a na Slovensku doteraz neznámu službu. Na školy ale zväčša chodí zisťovať mená spolužiakov niekto, kto je v danom regióne známy. „Stačia nám len mená ľudí, ktorí boli v triede, ostatné si vieme zistiť. V dnešnej dobe internetu je to možno jednoduchšie, ale ľahkou prácou by som to rozhodne nenazval,“ povedal Boris Benc.
Najťažšie sa robia stretávky pre najmladších a najstarších ľudí. Tí prví sú rozlietaní po celom svete, na tých druhých zase býva problematické nájsť aktuálny kontakt.
Chlapci sú lenivejší
Problémom sú tiež čisto dievčenské kolektívy. Mnohé z dievčat sa povydávali, pomenili priezviská a odsťahovali sa z miest, kde kedysi študovali.
Svoje o tom vie aj otec autora projektu Ľubomír Benc. „Pomáhal som manželke so stretávkou a bola to hrôza. Dievčenská trieda sa mala stretnúť po dvadsiatich rokoch, nikdy predtým stretávku nemali. Nadrel som sa ako kôň, kým som všetky jej spolužiačky pozháňal,“ povedal.
Služby Spájame spolužiakov využívajú viac muži ako ženy. „Muži sú asi lenivejší,“ dôvodí Boris Benc. „Stretávky robíme do 60 dní od zavolania. Dokážeme ich spraviť aj skôr, ale neodporúčame to, lebo je to šibeničný termín a nedokážeme dať záruku, že príde dostatočný počet spolužiakov,“ dodal.
