Žiaden zážitok z hôr lezcom nezamával tak veľmi, ako záchrana života kamarátovi v extrémnych podmienkach v Hindukúši.
Je legendou slovenského horolezectva. Maroš Šajnoha vo svojich 71 rokoch stále zdoláva masívne štíty najkrajších hôr sveta. Lezie už viac ako polstoročie a ani jeho vek ho v tejto aktivite neodrádza. „Mne to pripadá normálne, ale každý sa čuduje,“ hovorí pán, ktorý vyzerá na päťdesiat.
Bez modernej techniky
Nitrania si mohli jeho historky z kopcov vypočuť na festivale Vysoké hory Nitra, kde bol pol storočia lezúci muž skutočnou raritou. Keď s lezectvom začínal, nemohlo byť o moderných navigačných prostriedkoch pre lezcov ani reči. Iná bola aj technika, ktorú si lezci so sebou do hôr nosili. „V čase, keď som začínal, sa ešte používali konopné laná. Asi až po pol roku prišli laná zo silónu alebo rôznych kvalitných umelých materiálov,“ spomína Maroš Šajnoha.
Táto horolezecká legenda stojí za mnohými výpravami na niekoľkokilometrové vrcholy. Samotný Šajnoha ale na žiadnej osemtisícovke nestál. Žeby to ale považoval za krivdu či nepriazeň osudu, sa povedať nedá. „Vždy sme mali systém kolektívnej práce. Tí dvaja, traja, štyria, ktorým sa vrchol podaril, by sa naň nedostali, ak by nemali so sebou tím povedzme desiatich-jedenástich lezcov. A platí tu ešte jedna podstatná vec - kopec si sám vyraďuje tých, čo nemajú na finále, zostanú len tí najlepší. Nikdy sme ale vo výpravách nepovažovali za rozhodujúce, kto z nás bude stáť na vrchole.“
Záchrana priateľa
Za svoj najsilnejší zážitok z hôr považuje záchranu kamaráta v Hindukúši. Marošov priateľ sa na jednom takmer osemtisícovom kopci ocitol v ťažkej výškovej chorobe. To bolo v momente, keď bola výprava 6 800 metrov nad morom. „Nepohyboval sa, nevládal stáť už ani na vlastných nohách. Bol to skutočne ťažký stav. Za jediný deň sme ho dokázali stiahnuť o šesťsto metrov, na ďalší deň sme prišli do výšky asi 5 300 metrov. Na niektorých miestach sa nedalo inak, len ho doslova sťahovať. Ležal v snehu a my sme ho zošuchovali dole, často sme ho ťahali aj po holých krížoch. Ak by sa nám nepodarilo dostať ho tak rýchlo nižšie, neprežije,“ spomína muž, čo lozí už pol storočie. Dnes je z jeho priateľa zdravý muž, ktorý naďalej lozí po kopcoch.
