Akademický sochár János Nagy sa narodil pred 75. rokmi. I keď nepochádza z Komárna, bytostne sa viaže k tomuto mestu, kde prežil pekné roky svojho života. Za posledné desaťročia sa mesto zachovalo k nemu časti macošsky.
Nagyove sochy vyžarujú životnú silu
Maturoval v roku 1954 na maďarskom gymnáziu, štúdiá ukončil na vysokej škole výtvarného umenia v Bratislave, kde sa u Fraňa Štefanku a Rudolfa Pribiša zasväcoval do tajov sochárskeho umienia. Do výtvarného života sa zapojil ako významný predstaviteľ na Slovensku žijúcich maďarských výtvarníkov. Sochy Jánosa Nagya, ktoré vyžarujú životnú silu, krásu, eleganciu, intímnosť, ducha a krásne myšlienky zdobia nejedno mesto i obce na južnom Slovensku a v zahraničí. Svoje umenie prezentuje na jubilejnej výstave. Žije v rôznych monumentálnych sochách, plastikách, ktoré často tvorí aj z dreva i s kombináciou bronzu a z iných materiálov. Krásne sú jeho reliéfy a elegantné plakety, ktoré predstavuje na poschodí v Galérii Limes. Návštevníka zaujme plaketa z vizitácie pápeža Jána Pavla II. v Ostrihome alebo reliéf s názvom Vysťahovanie.
Moje zápasy
V sugestívnom prostredí vidíme desiatky modelov jeho sôch, často aj v nadživotnej veľkosti. Pri prechádzke výstavou ma zaujala každá z jeho prác, no osobitne by som vyzdvihol sochu Položenie Krista do hrobu, Únos Európy z bronzu, Sily boj človeka s koňmi, Snímanie z kríža, bronzová socha Bulcsua v Búči či monumentálna kompozícia Emesin sen. Osobitnú pozornosť si zaslúži jeho oltárna kresbová kompozícia, ktorá krásne dotvára dnes už prázdny oltár bývalého Vojenského kostola v Komárne. Za svojho bohatého tvorivého života sa prezentoval desiatkami samostatných i spoločných výstav na Slovensku i v zahraničí.
Za svoju činnosť dostal mnohé uznania doma aj v zahraničí. Jeho diela vystavujú v 15 galériách, medzi nimi aj v Podunajskom múzeu v Komárne, Slovenskej národnej galérii či zbierkach Vatikánu v Ríme. Na vernisáži jeho životného diela Moje zápasy odznelo z úst spisovateľa Lászlóa Koncsola, že odchovanec tohto mesta, takmer rodák, by si zaslúžil od mesta Komárno a jeho zastupiteľstva stále priestory, ktoré by mohli slúžiť ako stála galéria výtvarných prác Jánosa Nagya. Prosím nového primátora, aby sa nad touto myšlienkou zamyslel, veď sochárove práce by mohli nádherne propagovať mesto Komárno. Uvedené želanie odznelo ešte na vernisáži v decembri 2010. Keď som sa v uplynulých dňoch prechádzal so sochárom Jánosom Nagyom a riaditeľkou Galérie Limes Veronikou Farkasovou po priestoroch Vojenského kostola, sám vyslovil myšlienku, že by svoje práce po skončení výstavy rád stabilne prezentoval v Komárne, ktoré má veľmi rád.
Milovníci výtvarného umenia sa môžu z prác akademického sochára Jánosa Nagya tešiť do konca januára 2011. Čo bude ďalej, možno uvidíme v krátkej budúcnosti...
