NITRA. O parkouristoch sa hovorí, že víťazia. Čím? Už len faktom, že s týmto športom vôbec začali.
Stúpenci parkouru tvrdia, že kedysi bol vlastný nám všetkým. Ešte ako deti sme všetci lozili po stromoch, strechách, štverali sa na zdanlivo nedosiahnuteľné kopce, zdolávali prekážky. Robili sme parkour, ani sme o tom nevedeli. Má blízko ku gymnastike, i keď je oveľa voľnejší.
FOTO: www.vladozlatos.com
Šport, čo nikdy nevznikol
Parkouristi skáču po strechách, lezú po budovách, preskakujú ploty, robia premety, saltá, krkolomne prechádzajú cez prekážky. Prechádzajú, nie obchádzajú. Aj to je podstatou vyznávačov umenia pohybu. Čistý pohyb z bodu A do bodu B bez použitia pomôcok, akými sú laná či úchytky.
FOTO: www.vladozlatos.com
Parkour bol prvým zo všetkých športov. Nikdy nevznikol, pretože tu bol odjakživa. Pomenovanie však dostal len pred štvrť storočím vo Francúzsku a na Slovensku ho poznáme zhruba päť rokov.
Jeho priekopníkom u nás je kondičný tréner a pedagóg Vladimír Zlatoš. „Sledoval som manžela mojej sesternice Viktora Klima pri tréningu. Lozil po stromoch, zdolával rôzne terény. Vtedy som si povedal, že takéto veci som predsa robil ako 15-ročné decko,“ spomína Vlado Zlatoš na svoje začiatky.
A presne v tom spočíva filozofia celého parkouru. Chlapíci pripomínajúci Batmana či Spidermana s trikmi ako vystrihnutými z Matrixu. S jediným rozdielom – nesmú mať žiadne pomôcky.
FOTO: www.vladozlatos.com
Nalomiť mozog
Keď Viktor s Vladom zakladali združenie parkouristov u nás, netušili, kam až záujem o zvláštny šport prerastie. Dnes má na Slovensku stovky vyznávačov. Vlado Zlatoš vedie akadémie parkouru a freerunu v Nitre a Bratislave a jeho rukami už prešli desiatky mladých ľudí.
FOTO: www.vladozlatos.com
„Možno mali niektorí zo začiatku aj skreslené očakávania prinajmenšom v predstavách o tom, ako ľahko im to pôjde. Nie je to ale nič ľahké, hlavne nie zo začiatku. Mnohé decká sa cítia nešikovné a odrádza ich, keď nejaký prvok nezvládajú. O tom ale práve tento šport je – je výzvou, aby nalomili aj niečo vo svojom mozgu a myslení a prekonali sami seba. Ide to často o to ťažšie, že na tréningoch sa na nich pozerajú ich tímoví kolegovia. Kolektív je ale zároveň dobrý v tom, že mladí si často aj sami medzi sebou povedia, ako treba veci robiť,“ hovorí priekopník parkouru Vlado Zlatoš.
FOTO: www.vladozlatos.com
Čo sa dá spraviť s telom
Tréningy v Nitre prebiehajú dvakrát týždenne v priestoroch Univerzity Konštantína Filozofa. Zvyšné dni je Vlado v Bratislave, kde vedie ďalšiu akadémiu parkouru a freerunu.
„Skúšal som bojové umenie, ale potom som sa zranil. K parkouru som sa dostal náhodou – videl som propagačný plagát na Vladove tréningy, a tak som sa prišiel pozrieť,“ hovorí Pavol Teťula. Freerun a parkour ho podľa vlastných slov posunuli nielen kondične, ale aj osobnostne. „Tieto športy ma zaujali aj tým, že stále nie je veľa ľudí, ktorí ich praktizujú. Nie je to ako futbal, čo pozná každý.“
„Vždy ma lákalo, čo všetko sa dá spraviť s ľudským telom – od rôznych sált, premetov, a to všetko na gymnastickom základe,“ hovorí 23-ročný Lukáš Kabát. „Človek pritom prehovára hlavne sám seba. Ja som si už asi stokrát povedal o niektorých prvkoch, že ich v živote nedám. Dnes ich robím s úplnou samozrejmosťou a posúvam hranice toho, čo dokáže moje telo ďalej a ďalej,“ vyznáva sa Lukáš.
FOTO: www.vladozlatos.com
Bojové umenia aj gymnastika
Peter Pavelka vysvetľuje, aký je rozdiel medzi parkourom a freerunom. „Parkour je o čo najefektívnejšom pohybe z jedného miesta na druhé. Freerun je akrobatickejšia forma, vychádza z gymnastiky a zameriava sa skôr na efekty. Je v ňom veľa sált, premetov a iných efektných prvkov.“
Parkour prenikol aj na filmové plátno. Vo filmoch Luca Bessona uniká mních či štyria ninjovia pred policajtmi pomocou parkouru. Známy je aj z reklamy na bežecké topánky.
Netradičné športy spájajú v sebe chôdzu, beh, gymnastiku, bojové umenia, akrobaciu a „streetové“ športy. Asi aj pre obrovský záber športových disciplín oslovujú čoraz viac ľudí.
FOTO: www.vladozlatos.com
Univerzitná telocvičňa zadarmo
Akadémie parkouru a freerunu pod vedením Vlada Zlatoša prebiehajú na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, ktorá zadarmo poskytuje parkouristom telocvičňu. „Univerzita sa snaží v rámci svojich možností podporovať športovú činnosť v regióne. Nemôžeme im dávať financie, ale poskytujeme im priestory a telocvične,“ povedal rektor UKF Libor Vozár. Priznal, že sám o parkoure veľa nevie, ale je rád, že popri vrcholových športoch existujú pre mladých ľudí aj možnosti „športu pre zdravie“.
(TH)
