NITRA. Svoju pätnástu knihu nedávno vydala nitrianska spisovateľka Marína Čeretková-Gállová. Autorka, ktorá tento rok oslávi významné životné jubileum, opäť napísala niečo zo života – o vzťahoch žien, mužov a detí. Nedávno uviedlo Rádio Devín verejnú nahrávku jej pôvodnej rozhlasovej hry Murovaný dom. Ide o príbeh netradičného manželstva na pozadí politických procesov v 50. rokoch minulého storočia.
Kniha Trinásta komnata s podtitulom Príbehy zo štyroch truhlíc je sondou do života citlivej mladej ženy. Jej osud je zasadený do čias spred niekoľkých desaťročí. Napriek nepriazni doby hlavná hrdinka neprestáva túžiť po láske, úprimnosti a čistých vzťahoch a hodnotách.
Príbehy v štyroch truhliciach
„Je to autobiografická knižka, ale, samozrejme, uplatnila som v nej aj autorskú licenciu. Je len na čitateľovi, čo bude považovať sa skutočnosť a čo za výmysel,“ vraví spisovateľka, ktorá kedysi pracovala aj ako kultúrna pracovníčka, vychovávateľka, redaktorka a rozhlasáčka.
Ako sama vraví, túto knihu v sebe nosila vari celý život. Konkrétne príbehy jej chodili po rozume už dlhšiu dobu, a tak som sa ich rozhodla uložiť do „štyroch truhlíc“ novej knihy.
„Z jednej vyťahujem detstvo a dospievanie, z druhej mladosť a tak ďalej. Tí, čo Trinástu komnatu už čítali, sa ma pýtajú, čo bude v ďalších truhliciach. Neviem, či vôbec nejaké ďalšie budú,“ usmieva sa spisovateľka.
Mám pätnásť rokov, vrkoče niže pása ...chodím do gympla k sestričkám, ale už aj tie naše porozháňali, z kláštorného gympla sa stalo Dievčenské gymnázium ...môj problém to však nebol, mňa ťahalo k písaniu ...medzi spolužiačkami mi rovnej nenájdeš, som rarita, s chlapčiskami nerandím, ale verše čítam, verše recitujem, slohy zo slovenčiny môjho slovenčinára udivujú...
Takto píše autorka v novej knihe o svojej rodiacej sa láske k literatúre a k písaniu. Ako gymnazistka vyhrala celoslovenskú recitačnú súťaž - za odmenu cestovala na festival mládeže do Budapešti. To je pomohlo dostať sa na Filozofickú fakultu UK v Bratislave. „Do školy však na mňa chodili anonymné listy - že vraj nie som vyrovnaná s náboženskou otázkou. Vyhodili ma. Chýbali mi ešte dve skúšky, prvý ročník som ani nedokončila. Išla som potom do výroby – na jeden rok do odevných závodov v Hlohovci, chvíľu som pracovala aj v Archeologickom ústave SAV. No na školu som sa opäť pokúšala vrátiť – vzali ma na druhý pokus. Získala som titul promovaného filológa.“
Sedem biblických kráv
Po štúdiu sa zamestnala v Československom rozhlase v Košiciach ako redaktorka literárno-dramatickej redakcie. Začala písať rozhlasové pásma, dramatické diela, televízne hry, v roku 1962 vydala svoj knižný debut Koniec líšky, nasledovalo päť ďalších románov. Bola aktívna v mnohých sférach spoločenského života - okrem „strany“. „Prišiel rok 1968 a ako nestraníčka som neprešla previerkami. V roku 1970 som z rozhlasu musela odísť,“ spomína rodená Zbežanka.
Do roku 1970 jej vyšlo ešte šesť próz, po tomto roku bola jej tvorba označená nálepkou „nevhodná“ a sedem rokov nemohla nič uverejniť. „Po rozvode som s dcérou zostala ako samoživiteľka, zohnala som len chvíľkové zamestnania. Tých sedem neúrodných rokov bolo ako tých sedem biblických kráv,“ spomína autorka.
„No chuť písať mi nevzali. Pozviechala som sa, finančne mi pomohol Literárny fond. V tom najhoršom období mi pomocnú ruku podal vtedajší riaditeľ vydavateľstva Slovenský spisovateľ Vojtech Mihálik. Zákaz publikovať zrušili a v roku 1978 som vydala román Jednooký, neskôr ďalšie diela.“
Dcéra sa v jej knihe našla
Jej najnovšia kniha Trinásta komnata vyšla v náklade 500 kusov. Redigovala ju Mária Činovská, manželka známeho grafika a tvorcu známok Martina Činovského. Kniha vyšla s príspevkom ministerstva kultúry. „Sponzorov si nehľadám, nemám na to žalúdok – chodiť, ponižovať sa a žobrať. To som robila už vtedy, keď som si hľadala robotu. Toľko som na úradoch čakala, až ma upratovačka musela vyhodiť.“
Nitrianska spisovateľka miluje príbehy. Niekedy jej napadne dobrý názov a tomu prispôsobí aj obsah poviedky. „Momentálne píšem najmä do šuplíka, či to niekedy vyjde knižne, neviem. A o čom? Stále o tom istom – o vzťahoch medzi mužom, ženou a deťmi. Stačí mi pozorovať okolie – mnohí ľudia ani netušia, že sa objavujú v mojich poviedkach. Raz mi moja dcéra Juliana so slzami povedala - mama, ja ťa už nebudem čítať. Asi sa tam našla...“ vraví autorka. „Istý pán mi po besede so mnou povedal, že „on jej veru platí“. Tiež sa zrejme našiel v mojej poviedke o mužovi, ktorý bývalej manželke neplatí výživné. Bola to, samozrejme, náhoda, takých mužov, na ktorých by to sedelo, sú možno stovky,“ dodala Marína Čeretková-Gállová.
