Má len devätnásť rokov, ešte ani nezmaturovala, no už patrí medzi ťahúnky tretieho tímu česko-slovenskej hádzanárskej interligy. Dostáva aj ponuky do zahraničia, no svoju budúcnosť spája skôr so štúdiom na vysokej škole. Simona Szarková.
Rozumné, pohľadné dievča je jeden z najväčších talentov slovenskej hádzanej. So „Simou“ sme sa zhovárali cez facebook, možno aj preto sme zvolili radšej tykanie.
Ako vyzerá tvoj bežný deň v týždni?
- Určite je dosť časovo náročný. Bývam v Šuranoch, ráno idem do školy na gymnázium v Nových Zámkoch, potom sa vrátim na chvíľu domov, niekedy sa len najem a idem na tréning do Šale. Domov prídem okolo ôsmej-deviatej, podľa toho, kedy máme tréning. Do školy už chodím sama autom, do Šale ma bráva Lucia Bérešová s Lenkou Vidiečanovou, alebo keď nestíham, tak idem sama.
Máš 19 rokov, v Šali máš už rolu opory, ste tretie v tabuľke. Ako vnímaš túto sezónu?
- Na to, že nám minulý rok odišlo dosť opôr, tak sme zatiaľ príjemne prekvapené, ako sa nám darí. Ale myslím si, že netreba nič podceniť, lebo ešte nič nemáme vyhrané, tak musíme makať ďalej.
Aký máš cieľ v tejto sezóne?
- Hlavne chcem zmaturovať a ukončiť strednú školu, aby som bola spokojná so známkami. V hádzanej sa chcem stále zlepšovať, mať čo najlepšie výsledky v klube a okrem toho bola by som veľmi rada, keby sme postúpili na tohtoročnej juniorskej kvalifikácii vo Švajčiarsku na majstrovstvá Európy do Holandska.
V akom veku si začínala s hádzanou?
- Bolo to na konci prvého ročníka základnej školy alebo na začiatku druhého. Na hádzanú ma dal ocino, on niekedy aj pomáhal hádzanárkam v Šuranoch. Bol to taký jeho sen, aby som hrávala. Moji rodičia však nešportovali.
Dávaš hádzanej všetko, alebo občas niečo odflákneš a spoliehaš sa len na talent?
- Hádzanej sa snažím venovať všetko, čo môžem. Každý niečo niekedy odflákne, ale snažím sa trénovať poctivo, keďže som si vedomá toho, že to robím pre seba a chcem využiť každú chvíľu na zlepšovanie sa. Nemám ani nejakú vyslovene neobľúbenú činnosť, napríklad aj beh v príprave je potrebný, tak som s tým v podstate zmierená.
Rodáčka zo Šurian hrá tretí rok za Duslo Šaľa. So 107 gólmi je najlepšou strelkyňou tímu v tejto sezóne. FOTO: MILAN POSPIŠ
Ako vnímaš prácu s trénerom Lukačínom?
- Tréner Lukačín určite má svoje kvality, má skúsenosti aj s vedením iných dobrých družstiev a trénoval aj v zahraničí. Bazíruje na kondícii, takže dosť beháme, ale preferuje aj modernú rýchlu hádzanú. Nikto s ním nemá problém, babám sa tréningy páčia. Dáva mi aj viac priestoru, ako som mala po minulé roky v Šali, za čo som mu vďačná.
Aké máš hádzanárske plány do budúcna? O čom snívaš?
- Momentálne sa venujem škole, takže o plánoch veľmi nerozmýšľam. Síce som mala už aj nejaké ponuky do zahraničia, ale najprv chcem zmaturovať, potom sa môžem rozhodovať, či zostanem v Šali, alebo ísť niekam inam. Určite každého láka ísť hrať niekam von, kde sú lepšie podmienky a úroveň športu. Každý športovec sníva o angažmáne v dobrom zahraničnom klube. Až do neskoršej budúcnosti určite sú lákavé aj škandinávske krajiny, Nemecko či Rakúsko, ale aby som sa tam dostala, musím sa sebe ešte veľa robiť, trénovať a zbierať skúsenosti.
Aké si mala polročné vysvedčenie? Stíhaš sa venovať škole, resp. príprave na maturitu?
- Na polročnom vysvedčení som mala dve dvojky, ostatné jednotky, čo je celkom dobré vzhľadom na počet vymeškaných hodín. V maturitnom ročníku je toho trochu viac, tak som si formálne musela dať na druhý polrok individuálny študijný plán, lebo budeme mať aj kvalifikáciu a to bude tiež citeľný výpadok.
Chceš ísť po gymnáziu na vysokú školu?
- Určite áno, lebo šport nikdy nie je istý, môže prísť zranenie a vysoká škola je v dnešnej dobe potrebná. Len sa ešte rozhodujem, kam pôjdem. Dávam si viac prihlášok do rôznych miest a možno aj podľa toho bude závisieť hádzanárska kariéra, teda či zostanem v Šali. Uvidíme, ako sa to bude dať skĺbiť, do úvahy pripadá aj externé štúdium. Rozhodujem sa medzi právom a medzinárodnými vzťahmi. Moja mama chcela, aby som išla na stomatológiu, keďže ona je zubárka, ale vybrala som si ľahšiu alternatívu, lebo hádzanej by som sa nevzdala a medicínu je ťažké skĺbiť s nejakou inou aktivitou.
Na facebooku máš zaujímavé fotky. Nedostala si aj ponuky z modelingovej oblasti?
- To som mala len fotky na „oznamká“, ale nemyslím si, že by ma to bavilo.
Máš čas ísť niekedy aj na diskotéku, zabaviť sa?
- Sem-tam hej, ale neraz máme cez víkend dlhé cesty zo zápasov. Nedeľa je obyčajne voľný deň, tak sa vtedy zvyknem učiť, alebo spím najviac, koľko môžem, keďže som stále unavená a večne nevyspatá.
Simona v reprezentácii
* Od 15 rokov je členkou reprezentačných tímov Slovenska.
* Na olympijských hrách mládeže vo Fínsku získala striebro.
* Na mnohých reprezentačných akciách už bola najlepšou strelkyňou Slovenska.
* Ako 18-ročná dostala prvú pozvánku do seniorského tímu SR.
