So smiechom hovoria, že prvoradé je teraz naučiť sa po slovensky a úspešne hrať hokej, dievčatá sú na rade až potom.
Keď mali pätnásť rokov, reprezentovali Rumunsko na MS do 18 rokov. Dvojičky Mátyás a Gergö Biróovci prišli do Nitry z rumunského mesta Miercurea Ciuc (po maďarsky Csíkszereda) a zatiaľ sa im tu darí.
Bratia pôsobia v drese nitrianskeho extraligového dorastu od augusta 2010. Na kempe v Leviciach si ich vybral tréner Ozimák, ktorý istý čas trénoval práve Csíkszeredu, odkiaľ chlapci pochádzajú a nachádza sa tu aj početná maďarská menšina.
Dvojičky hovoria plynulo po maďarsky, postupne sa učia po slovensky a navštevujú Súkromnú strednú odbornú školu v Dolných Obdokovciach s vyučovacím jazykom maďarským, takže jazyková bariéra už skoro nie je žiadnym problémom. Aj keď zo začiatku to až také jednoduché nebolo. „Keď sme sem prišli, nemohli sme sa porozprávať so spoluhráčmi, nerozumeli sme, čo hovoria a podobne. Stále sa to však zlepšuje,“ začal Gergö, ktorý je 5 minút mladší.
Bývajú v Kolíňanoch
Obaja bývajú na školskom internáte, víkendy trávia v rodine kolíňanského starostu Róberta Balkóa, ktorý nad chalanmi drží ochrannú ruku. Mátyásovi a Gergövi sa na Slovensku zatiaľ veľmi páči. Ako povedali, sú tu spokojní, majú vytvorené dobré podmienky na trénovanie a navyše sa im celkom darí, takže sa nemajú na čo sťažovať. Okrem toho, hokej nie je v Rumunsku tak populárny, ako na Slovensku. „Hokej v Rumunsku nemá až takú tradíciu ako na Slovensku, možno s výnimkou nášho mesta. Hrávali sme spoločnú súťaž s maďarskými mužstvami. Tam je to lepšie ako v Rumunsku. Ale slovenská extraliga je aj tak rýchlejšia, sú tu vyspelejšie a vyrovnanejšie mužstvá,“ pridal sa aj starší Mátyás. „Ale niektoré maďarské mužstvá, s ktorými sme hrávali, by možno obstáli aj v súťaži, ktorú hráme dnes,“ doplnil ho Gergö.
Víkendy trávia v rodine kolíňanského starostu Róberta Balkóa. Jeho manželka učí na strednej škole v Dolných Obdokovciach (FOTO: archív RB).
Obaja hrajú v útoku, jeden na ľavom krídle, druhý vpravo. Zhodujú na tom, že v každom prípade je pôsobenie v Nitre posunom vpred. Zvyknúť si v novom prostredí im pomohli aj spoluhráči, medzi ktorých rýchlo zapadli. „Všetci nás veľmi rýchlo prijali. Chalani sú super. Či už sú to Milan Šinkovič, Dano Rzavský, Richard Mráz, alebo hocikto iný, všetci sú voči nám ústretoví. Ich postoj nám veľmi pomohol si tu zvyknúť,“ pochvaľoval si mladší z bratov.
Sú sami v cudzom svete, rodičia ich prídu pozrieť tento víkend (FOTO: DT).
Najťažšie podľa Mátyása nebolo prekonať problémy s dorozumievaním, ale zvyknúť si na odlúčenie od rodiny. „Ak hráme dobre, jazyková bariéra so spoluhráčmi sa akoby strácala, dokážeme sa dorozumieť sa aj bez slov. Problém je skôr ten, že nám chýba rodina. Zo začiatku to bolo ťažké, ale postupne sme si na to zvykli a často skajpujeme,“ povedal.
Chcú napredovať
A aké sú ambície oboch talentovaných hráčov? „Každý hokejista sa snaží dostať do NHL. Rovnako aj ja, chcem sa stále zlepšovať. Keby som dostal dobrú ponuku napríklad tu na Slovensku, určite by som ju neodmietol. Ale všade by som sa snažil zo seba vydať maximum, či už by to bolo v NHL alebo niekde inde,“ vysvetlil starší Mátyás, ktorý je štvrtým najproduktívnejším útočníkom dorastu Nitry. „Určite však aj česká, fínska alebo švédska súťaž má svoju kvalitu. Nedávno sme dostali ponuku ísť hrať do švédskeho Štokholmu, ale vzhľadom na to, že tu študujeme a školu chceme dokončiť, sme tam nešli,“ pridal sa Gergö a dodal, že obaja na sebe tvrdo pracujú, snažia sa spĺňať trénerove pokyny, aby čo najviac napredovali a hrali čo najlepšie.
Autor: DUŠAN TARKO
