TELINCE. Bola to veľká láska, keď sa Ruska Alla a Slovák Štefan pred sedemnástimi rokmi zoznámili vo Voroneži. Obaja mali za sebou skrachované manželstvo a obaja hľadali niekoho, s kým zostanú až pokiaľ ich smrť nerozdelí.
Príbeh lásky
On bol murár a stavebník. Róm, ktorý pracoval v stavebnej firme. Mal ďaleko od obrazu priemerného Róma na Slovensku, čo podľa mnohých nič nerobí a len využíva pomoc štátu. Štefan taký nebol. Na tvrdú prácu a rôzne fušky bol zvyknutý odjakživa.
V Rusku strávil mnoho rokov a na východe sa mienil aj usadiť. Napokon, prečo nie. Miestni si niekoho, kto vedel robiť a hlavne bol ochotný robiť, vážili. V zmiešanej spoločnosti Rusov, Tadžikov, Arménov či Gruzíncov si cudzo ani pripadať nemohol.
Ona bola jednoduchá, no priateľská a veselá žena. Ruska s dvoma malými deťmi z prvého manželstva, čo túžila po lepšom živote na západe.
Allin exmanžel sa viac ako o syna a dcérku zaujímal o seba a hlavne o alkohol, ku ktorému mal vždy viac ako vrúcny vzťah.
Štefan a Alla sa stretli na stavbe stoviek bytov vo Voroneži. Kým on tie byty staval, ona prišla na stavbu upratovať.
Skromní majetkom, milionári dušou
Chvíľu bývali u Ally. Navrhla to Allina matka, hoci už v tom čase žil v malom dvojizbovom byte okrem Ally, jej matky a dvoch detí aj Allin brat. „To by ste museli zažiť, ťažko sa to opisuje. Žilo sa tam skromnejšie, ale keď prišla návšteva, uhostili vás ako keby boli milionári,“ spomína si Štefan.
Alla však túžila odísť na západ. Naučila sa perfektne po slovensky. Párik sa presťahoval na Slovensko, kde bola svadba. Obaja chceli, aby sa tu narodilo aj ich dieťa, a tak sa usadili v Telinciach. Alla dúfala, že slovenské občianstvo zabezpečí jej dcérke lepší život.
Alla s malou Stefi.
REPROFOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Otec na 'materskej'
Keďže ale sama nemohla byť občiankou krajiny, sprevádzali rodinu neskutočné problémy. Všetky zdravotné úkony musela Alla platiť z vlastného. Len pôrod malej Stefi v Zlatých Moravciach vyšiel rodinu pred siedmimi rokmi na dvadsaťtisíc korún.
Štefan musel prestať pracovať, aby mohol ísť na 'materskú' dovolenku a starať sa o malú dcérku. Ak by s malou ostala Alla, štát by im na dieťa nedal ani halier.
Po čase odišiel Štefan pracovať do Belgicka. Už sa aj zdalo, že rodina sa konečne usadí a začne prežívať každodenné radosti aj starosti. Štefan zarábal a Alla sa starala o dieťa. Osud však svoju hru neskončil.
Zbierka pre Allu
Do života zmiešaného rusko-slovenského páru a ich dcérky zasiahla choroba Ally. Diagnostikovali jej rakovinu prsníka. „Zo začiatku to brala tak, že ju nejaká rakovina predsa neporazí. Vôbec si nepripúšťala, že je chorá,“ hovorí Viera Šoošová, rodinná priateľka a v minulosti terénna pracovníčka pre rómsku komunitu v Telinciach.
Rodina ledva vyžila, obrovské peniaze zhltla nielen starostlivosť o dieťa, ale aj náklady spojené s liečbou ženy. Len jedna chemoterapia vyšla na 150 eur, poisťovne neobčianke štátu nepreplatili nič.
Miestny farár vyhlásil pre Allu zbierku v kostole, aby mohla odísť na operáciu do Ruska. Vo vlasti strávila nakoniec takmer rok. „Mala metastázy a vedela, že je zle, ale nechcela mi nič povedať. Ona bola taká, mala svoju hlavu a vedela byť tvrdohlavá. Ešte v začiatku choroby si našla nejakú hrčku. Robil som vtedy v Belgicku a domov som jej poslal 150-tisíc vtedajších korún, aby išla na operáciu do Nových Zámkov. Vyšlo by to na nejakých 70-tisíc korún. Ona tie peniaze radšej poslala deťom a mame,“ hovorí o Alle manžel.
Rakovina
Alla sa z Ruska vrátila večer pred Štedrým dňom v roku 2009. Vyzerala dobre, mala takmer sto kíl a kade chodila, tade sa usmievala. „Keď sa vrátila, každý na ňu pozeral a čudoval sa, ako môže byť táto žena chorá,“ povedala Viera Šoošová.
No nový rok priniesol prudký obrat. Za pár mesiacov Alla radikálne schudla, prestala jesť a začala byť nervózna.
Už to nebola tá silná žena vzdorujúca rakovine. „Poviem príklad – mala rada zemiaky, tak som jej ich navaril, aj som jej viac naložil, ale jej sa to nepáčilo, hundrala na to. Alebo bola nervózna, ak sme robili viac hluku,“ rozpráva Štefan Pecek.
Koncom augusta 2010 stál Štefan doma pri posteli svojej vyslabnutej manželky. Nevládala hovoriť. Stihla ho už len osloviť menom a poprosiť ho, aby ju chytil za ruku. Potom vydýchla Alla naposledy.
Na mizine
Okrem obrovského smútku musel Štefan po smrti manželky riešiť oveľa prozaickejšie veci. Finančná tieseň doľahla na rodinu tak, ako nikdy predtým. Ešte dodnes má Štefan dlžoby za Allinu liečbu.
Keďže Stefi ešte nechodila do školy, nemohol sa jej otecko nikde zamestnať a všetok svoj čas musel venovať dcérke.
Rodina musela predať svoj dom. Nielen kvôli získaniu trochy peňazí, ale tiež kvôli tomu, že dievčatko nechcelo bývať na mieste, kde videlo mŕtve telo svojej mamy.
Pecekovci sa presťahovali do domu Štefanových rodičov. Obaja sú už dôchodcovia, Štefanova mama sa navyše nedokáže sama pohybovať. Žijú v dome, kde nie je elektrina, pretože na ňu nie sú peniaze. Kúria si drevom a keď padne tma, svietia si sviečkami. V dome sa malá Stefi tlačí s dvadsiatimi ďalšími príbuznými.
Malá Stefi tak na rozdiel od svojich rovesníkov nemá veľkolepé sny. Sníva len o dome s elektrinou, záchodom, umývadlom a miestnosťou, ktorú bude môcť volať detská izba.
Malá Stefi s pochvalou zo školy.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Teta Vierka
Keď ešte Alla žila, naznačila pani Viere, že jej svoju dcéru zveruje do opatery. A tá jej slová nebrala s ľahkou váhou. O malú Stefi sa stará, ako najlepšie vie.
Stefi chodieva k tete Vierke pravidelne po škole, niekedy u nej dokonca aj prespí. Šľachetná pani umožní malému dievčatku, aby sa u nej vykúpalo, zahralo aj najedlo. V jej dome Stefi pookreje a zabudne na ťažkosti.
„Cez Skype si dokonca telefonuje s mojím 29-ročným synom, ktorý žije v Amerike,“ hovorí Viera Šoošová, ktorá je pre Stefi akoby náhradnou mamou.
Ťažko skúšanej rodine možno predsa len svitá na lepšie časy. Štefan Pecek sa len krátkou pred našou návštevou dozvedel, že od polovice februára môže nastúpiť do práce v istej firme v priemyselnom parku vo Vrábľoch. A zarábať peniažky, ktoré umožnia jemu aj jeho malej dcérke lepší život.
Teta Vierka. S rodinou sa spoznala, ked pracovala ako terénna pracovníčka medzi Rómami.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
