O krásach detstva, ceste do Číny aj o budovaní nemocnice v Keni hovorí druhá kniha Rudolfa Hlavačku. Vydal ju k svojej šesťdesiatke.
NITRA. Rudolf Halavačka z Nitry vydal nedávno knihu Moje míľniky. Jej prezentácia sa konala pri príležitosti jeho životného jubilea. Autora a jeho spolupracovníkov predstavil Pavol Sika z Literárneho klubu Janka Jesenského (LKJJ), úryvky z knihy čítal herec SDKS v Nitre Ján Hrmo.
Krstným otcom knihy sa na akcii LKJJ po prvýkrát stal viceprimátor Štefan Štefek. „Priznám sa, ja sám mám ambíciu napísať knihu o mojom živote, ale chystám ju až k mojej osemdesiatke. Verím, Rudko, že ak ti to dovolí čas, pri písaní mi pomôžeš,“ zažartoval si viceprimátor po tom, čo knihu spolu s autormi posypal múkou.
Zozbierali vyše 1 600 fotiek
Autorovi Rudolfovi Hlavačkovi knihu pomáhal literárne spracovať spisovateľ Ladislav Spišiak. „Lacko je môj dlhročný priateľ, a keď padla myšlienka, že vydám túto knihu, oslovil som práve jeho. Nápad dať dohromady moje spomienky ma mátal už dlhšie. Myslím si, že vydať ich teraz bolo najvhodnejšie – viete, zabúda sa, doba sa mení, ťažko sa hľadajú materiály,“ hovorí Rudolf Hlavačka.
„Ďakujem preto všetkým príbuzným, priateľom a spolupracovníkom. Vďaka nim sa nám podarilo nazhromaždiť zhruba 1 600 fotografií. V knihe Moje míľniky je z nich len časť, ostatné plánujem vydať knižne bez textu. Bola by škoda nevyužiť toľko fotografických spomienok.“
Krásne detstvo v Sľažanoch
V knihe sa autor obzrel za uplynulými 60 rokmi, zaznamenal, čo všetko prežil, kde všade sa ocitol. „Azda najvýznamnejším míľnikom v mojom živote bolo krásne detstvo v Sľažanoch, kde som sa narodil. Celý život som mal oporu v mojej rodine a priateľoch,“ vraví Rudolf Hlavačka. Už 21 rokov je predsedom bytového družstva poľnohospodárskeho, pôsobil aj ako prednosta krajského úradu životného prostredia v Nitre. Istý čas bol tiež riaditeľom Štátneho majetku v Šafárikove, terajšej Tornali.
„Kniha približuje rôzne etapy môjho života i moje celoživotné koníčky. Keď som bol prezidentom Lions klubu v Nitre, pochodili sme kus sveta. Budovali sme a otvárali napríklad nemocnicu v Keni, teraz dokončujeme jej ďalšiu etapu. Opísal som našu cesta s manželkou za dcérou do Číny, ktorá je tu konzulkou SR. Pospomínal som aj svoje úspešné pôsobenie v oblasti športu. Možno sa kniha niekomu bude páčiť, možno nie, ale svoj život som prežil tak, že nič neľutujem.“
Ostal v ňom kus človečenstva
Podľa Pavla Siku je kniha literárneho tandemu Hlavačka-Spišiak výpovedne ľudsky presvedčivá. Zachytáva obraz dedinského chlapca, ktorý - vyraziac z rodnej hrudy do sveta - sa dostáva do rôznych životných situácií a postov. „Prácu a starosti z toho vyplývajúce Rudo vždy dokázal brilantne prekonávať a napriek mnohým funkciám v ňom ostal kus obyčajného človenčenstva. Silným jadrom knihy je Hlavačkova láska k pôde, k svojmu rodisku, rodine a priateľom,“ skonštatoval Pavol Sika.
Ladislav Spišiak zháňal materiály na knihu zhruba rok. Predtým sa venoval skôr tvorbe pre deti, práca na Mojich míľnikoch bola pre neho výzvou. „Bola to veľmi zaujímavá robota. S faktografiou mi výrazne pomohli Rudove sestry. Ich rodičia boli skromní a nesmierne pracovití ľudia, ktorí si zakladali na rodine. To sa nalepilo aj na ich deti,“ zhodnotil Spišiak. „Veľmi dobre sa mi písala najmä kapitola o detstve, podobné som prežíval aj ja.“
Predkovia boli mlynári
Moje míľniky je druhou knihou Rudolfa Hlavačku. Zhruba pred 5 rokmi debutoval publikáciou o genealógii rodu Hlavačka. „Venoval som sa v nej rodokmeňu môjho rodu. Pochodil som veľa archívov na Slovensku aj v Maďarsku. V Ostrihome som sa dopátral k najstaršiemu záznamu – novozámockému súpisu daní, podľa ktorého moji predkovia v roku 1664 platili dane Turkom. Veľká väčšina z nich boli mlynári, preto sme aj moju druhú knihu krstili múkou,“ vysvetľuje autor.
„Hoci sa Rudo Hlavačka narodil v Sľažanoch, korene jeho predkov sú v Ješkovej Vsi pri Partizánskom, mali tu prvý murovaný mlyn. „Hlavačkeje“ mlyn, ako sa v tejto oblasti hovorí, dodnes stojí,“ dopĺňa autora Ladislav Spišiak. „Rudova stará mama slúžila u pánov na Dolnej zemi, naučila sa výborne po nemecky a po maďarsky. Jediná z celej dediny nenosila kroj. Asi od tohto momentu sa odvíjala Rudova snaha zistiť, kto boli jeho predkovia.“
Erb od Márie Terézie
Starý otec Rudolfa Hlavačku bol kováč, pretože mlynárske remeslo dedil vždy najstarší syn. „Starý otec môjho starého otca János Hlavačka dostal od Márie Terézie erb a titul zemana, lebo pomáhal budovať cesty, ktoré spájali Nitru s Hornou Nitrou. Tento erb sa nám podarilo zrekonštruovať,“ dodal Rudolf Hlavačka, ktorý je aj členom heraldického klubu.
Knihu predstavil Pavol Sika z Literárneho klubu Janka Jesenského.
Úryvky z knihy Rudolfa Hlavačku recitoval herec SDKSvN Ján Hrmo. FOTO: (ČE)
