Budovy dvoch nitrianskych univerzít sú prispôsobené pre telesne postihnutých len sčasti.
NITRA. Vyše 500 vozíčkarov v Nitre naráža denne pri svojom pohybe na bariéry. Na nedostatky v tejto oblasti poukázal monitoring, ktorý robil Slovenský zväz telesne postihnutých v Nitre, Bratislave, Trenčíne a Prešove. Na projekt získal peniaze z Úradu vlády SR. Členovia zväzu kontrolovali bezbariérovosť v zdravotníckych zariadeniach a lekárňach, školách, finančných inštitúciách, kultúrnych zariadeniach, kostoloch, inštitúciách verejnej správy, ubytovacích a stravovacích zariadeniach.
Zistili, že v Nitre je len jedna bezbariérová základná škola – na Topoľovej ulici. Vo všeobecnosti platí, že čím mladšia budova, tým väčšia šanca, že je bezbariérová. Pri základných školách je problémom, že nové štátne školy sa už dnes nestavajú.
Bezbariérová je napríklad Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva alebo Pedagogická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa. Naopak, nevhodná pre vozičkárov je Filozofická fakulta a Študentský domov Mladosť, ktorý patrí Slovenskej poľnohospodárskej univerzite. Bezbariérové nie sú ani zdravotnícke zariadenia. Vo Fakultnej nemocnici v Nitre sú niektoré kliniky už upravené, tie v starších budovách sú však aj naďalej pre vozičkárov ťažko prístupné.
Situácia v Nitre nie je až taká zlá ako v iných slovenských mestách. Keďže tu má sídlo Republiková špecifická organizácia ťažko telesne postihnutých, zvykne sa tu pohybovať množstvo vozičkárov.
„Podľa ich hodnotenia je mesto Nitra jedno z najbezbariérovejších miest na Slovensku,“ skonštatoval dnes predseda organizácie Viliam Franko na prezentácii výsledkov monitoringu. Mesto Nitra v roku 2010 vyhralo súťaž Oskar bez bariér, porota ocenila práve opatrenia pre telesne postihnutých. „Podarilo sa napríklad odstrániť bariéry na priechodoch pre chodcov či chodníkoch, čo stálo nemalé prostriedky,“ poukázal viceprimátor Ján Vančo.
Ako ďalej dodal, na základe výsledkov monitoringu sa radnica bude naďalej snažiť prispôsobovať mesto pre potreby telesne postihnutých. Vozičkári chcú prioritne dosiahnuť bezbariérovosť mestského kúpeľa.
„My nechceme len kritizovať, že všetko je zlé. Práve naopak, sú veci, ktoré sa už pohli dopredu, no niekedy sa aj dobrý úmysel míňa účinkom,“ povedala predsedníčka Slovenského zväzu telesne postihnutých Monika Vrábľová. Niektoré nájazdové rampy sú napríklad príliš strmé a vozičkárom nevyhovujú.
Slovenský zväz telesne postihnutých naposledy robil rozsiahly monitoring prístupnosti v rokoch 2004 – 2006. Výsledky boli alarmujúce. Najlepšie obstáli športové zariadenia, ktorých bolo na Slovensku bezbariérových vyše 21 percent. Všetky ostatné hodnotené objekty skončili pod hranicou 20 percent.
