Univerzity majú premýšľať, prečo sú ich absolventi bez práce.
NITRA, KOMÁRNO. Zverejňovanie nezamestnanosti absolventov má vyburcovať vysoké školy k premýšľaniu nad profilmi študentov.
Vysoké školy vyprodukovali za roky 2008 a 2009 len 7,66 % nezamestnaných. Z celkového počtu 75 618 absolventov sa nezamestnalo 5 794 ľudí. Z tohto počtu patrí najviac nezamestnaných absolventov Technickej univerzite v Košiciach (10,22 %), Univerzite Komenského v Bratislave (8,97 %) a Prešovskej univerzite v Prešove (8,75 %). „Naopak, verejné vysoké školy, ktoré v pôvodnom poradí podľa počtu nezamestnaných z vlastných absolventov boli na horších miestach, produkujú zväčša len nepatrné percento z celkového počtu nezamestnaných absolventov,“ hovorí Imrich Okenka, prorektor Univerzity J. Selyeho v Komárne.
Posledné prázdniny
Metodika ministerstva školstva ukazuje, že najviac absolventov - až 70,93 % - si nevie nájsť prácu v období od troch do šiestich mesiacov po skončení školy. Do troch mesiacov po skončení školy je pritom evidovaných len 23,34 % nezamestnaných absolventov.
„Táto nelogickosť vyplýva zo študentskej logiky. Zrejme je veľa absolventov, ktorí sa po ukončení štúdia neprihlásia na úrad práce, ale absolvujú ešte posledné prázdniny,“ vysvetľuje profesor Okenka. Rok a pol po skončení štúdia si prácu nevedeli nájsť iba štyria absolventi verejných vysokých škôl. Tým sa ukázalo, že slovenské vysoké školy neprodukujú dlhodobo nezamestnaných.
Tri univerzity, tri úplne odlišné čísla
V Nitrianskom kraji sú tri verejné vysoké školy. Okrem Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) a Slovenskej poľnohospodárskej univerzity (SPU) v Nitre tu sídli aj najmladšia verejná vysoká škola na Slovensku – Univerzita J. Selyeho (UJS) v Komárne. Nezamestnaných absolventov produkujú tieto školy rôzne.
Podiel nezamestnaných z radov vlastných denných študentov na UKF dosiahol za posledné dva roky 6,48 %. Z 5 559 absolventov si prácu nenašlo 360 ľudí. Vyšší podiel nezamestnaných z radu vlastných študentov má až osem ďalších vysokých škôl na Slovensku.
Rektor Libor Vozár hovorí, že pod nezamestnanosť absolventov UKF sa podpisuje silne konzervatívny systém akreditácie, ktorý bráni zmenám študijných programov.
SPU mala podiel nezamestnaných medzi vlastnými študentmi na úrovni 8,91 %. Z 4 726 absolventov školy si prácu nezohnalo len 421. Horšie čísla vykázali už len dve vysoké školy. Rektor SPU Peter Bielik sa k štatistikám nevyjadril, na naše otázky nereagoval.
Tretia univerzita v kraji skončila najhoršie. Podiel jej nezamestnaných absolventov za posledné dva roky dosiahol číslo 9,34. Z 867 absolventov denného štúdia je bez práce 81 vysokoškolákov. „Súčasné vedenie univerzity zdedenú situáciu z minulosti prioritne rieši. Kým v rokoch 2008 a 2009 UJS „prispievala“ k celkovému počtu nezamestnaných 1,75 %, vlani to bolo iba 1,33 %. K nezamestnanosti absolventov prispieva naša škola len nepatrne, piatym najnižším počtom zo slovenských verejných škôl,“ povedal prorektor školy Imrich Okenka.
Regióny čísla skresľujú
Odborníci ale upozorňujú, že čísla môžu skresliť regióny. Napríklad fakulta s humanitným zameraním na východe krajiny a v Bratislave môže vzhľadom na polohu regiónu a pracovné príležitosti vykázať iné štatistiky nezamestnaných absolventov. Štatistiky ministerstva ale tento fakt nezohľadňujú.
„Absolventi našej školy sú prevažne z regiónov s vysokou nezamestnanosťou,“ povedal rektor UKF Libor Vozár.
„Priestor pôsobenia našich absolventov je najmä v južných oblastiach Slovenska, kde je vyššia nezamestnanosť,“ potvrdil aj prorektor UJS Imrich Okenka. Na tejto škole sa väčšina predmetov vyučuje v maďarčine. Hoci absolventi UJS ovládajú dobre aj štátny jazyk, prioritne sa chcú zamestnať v južných oblastiach Slovenska. „Tým sa však množina ich potenciálnych pracovných miest zužuje,“ upozornil profesor Okenka.
Školy môžu stratiť peniaze
Zohľadnenie počtu nezamestnaných absolventov obsahuje aj metodika ministerstva na rozpis financií zo štátneho rozpočtu. „Na nezamestnanosti absolventov UKF stráca podľa ministerskej metodiky približne jedno percento svojho rozpočtu,“ informoval rektor Vozár. „V návrhu rozpočtu na tento rok je UJS v Komárne jednou zo šiestich vysokých škôl, ktorým sa rozpočet oproti vlaňajšku zvyšuje. Keďže model rozdelenia dotačných prostriedkov je výkonový, vidieť, že naša škola výkonovo rastie,“ podotkol prorektor UJS v Komárne Imrich Okenka.
Zverejnené štatistiky nútia školy zamyslieť sa nad profilmi svojich absolventov. „Na nezamestnanosť absolventov ale vplývajú aj iné faktory – napríklad investície do rozvoja regiónu,“ upozornil profesor Vozár. Dodal tiež, že nezamestnanosť vysokoškolákov je veľmi nízka v porovnaní s ľuďmi s nižším vzdelaním.
Prorektor Univerzity J. Selyeho v Komárne Imrich Okenka povedal, že v súvislosti s „produkovaním“ nezamestnaných absolventov škôl je zaujímavá aj cena tejto produkcie. Model na vyčíslenie nákladov na jedného študenta všetkých odborov sa pripravuje. Aj súčasná metodika ale umožňuje vyčísliť náklady na študenta. Podľa nej je relatívne najlacnejším odborom právo, najdrahším sú veterinárne odbory. „Výchova jedného veterinára je 6,99 ráz drahšia ako výchova jedného právnika, výchova lekára alebo farmaceuta je 4,06 ráz drahšia ako výchova právnika,“ povedal Okenka.
