NITRA. Množstvo prekážok bráni nitrianskym vozičkárom, ale aj mamičkám s kočíkmi, v plynulom pohybe v meste. Na bariéry narážajú takmer všade – od súkromných podnikov až po úrady štátnej správy či samosprávy.
Situácia je pritom v Nitre lepšia ako v mnohých iných mestách. Mesto vlani za opatrenia pre telesne postihnutých získalo ocenenie Oskar bez bariér.
Staré budovy plné bariér
Nedostatky ale stále existujú a vypuklé sú hlavne v starých budovách. Ukázal to rozsiahly monitoring bezbariérovosti, ktorý okrem Nitry prebehol ešte v ďalších troch krajských mestách. Slovenský zväz telesne postihnutých robil prieskum v Bratislave, Nitre, Trenčíne a Prešove.
Členovia zväzu si podelili objekty a každá skupina monitorovala inú oblasť. Zamerali sa na školy, samosprávy, banky, lekárne, pošty, výdajne zdravotníckych pomôcok, bankomaty, poisťovne, kiná, divadlá, hotely, reštaurácie aj kostoly.
Kritická situácia
V Nitre asi najhoršie dopadli školy. „Situácia je priam kritická. Mala som problémy dostať sa vôbec do škôl. Ak aj majú nájazdovú rampu, tak vo vnútri školy je veľa schodov, vécká sú klasické úzke, vozičkár sa na ne nedostane, autobusy stoja ďaleko od škôl,“ zhrnula neutešenú situáciu matka vozičkárky, ktorá mapovala školstvo v Nitre. Monitoring zistil, že jedinou bezbariérovou základnou školou je tá na Topoľovej ulici.
„Mesto sa snaží byť ústretové, nedá sa povedať, že by sa nič neurobilo. Podarilo sa nám napríklad do značnej miery debarierizovať priechody pre chodcov a chodníky. Nie je to práve lacná záležitosť,“ povedal viceprimátor Nitry Ján Vančo.
Problémom podľa združenia je, že nové štátne školy sa nestavajú a v tých starých, ktoré postavili v 60-tych a 70-tych rokoch je bariér neúrekom. O nič lepšie na tom nie sú ani nemocnice v Nitre.
Aby na nohy nepršalo
Vo všeobecnosti platí, že čím novšia budova, tým vyššia šanca, že vozičkár v nej nebude mať problémy, a naopak.
Bankový sektor je na tom na rozdiel od štátneho školstva lepšie. Mnohé banky majú prístup aj pre hendikepovaných. Podobne je to aj s bankomatmi v Nitre.
„Prešiel som asi dvadsať bankomatov, väčšina je bezbariérová. Problém je napríklad na Dunajskej ulici. Dá sa k bankomatu dostať z cesty, neprekážalo by ani to, že treba ísť hore rozbitým svahom. Keď ale prídete k bankomatu, je tam z neviem akého titulu schod. Asi aby nepršalo človeku na nohy,“ podotkne ironicky vozičkár Peter Staník.
Nedôstojné
Na problémy vozičkári narážajú aj pri návšteve Úradu Nitrianskeho samosprávneho kraja. Väčšina úradníkov župy sídli v budove obvodného úradu na Štefánikovej ulici. Dostať sa do priestorov je pre vozičkárov nemožné.
Svoje o tom vie predsedníčka Slovenského zväzu telesne postihnutých Monika Vrábľová. Pred asi rokom a pol rokovala na úrade s vtedajšou vedúcou odboru sociálnych vecí na župnom úrade Jozefínou Vlčkovou. Do budovy ju napriek tomu, že pri vchode je nájazdová rampa, museli niekoľko minút vynášať. Vlčková s ňou potom rokovala na chodbe.
„Nemôžem povedať, že by tá vedúca odboru so mnou nerokovala, alebo že by nebola príjemná. Práve naopak. Možno chlap sa nad tým povznesie, ale ja ako žena som mala výhrady voči tomu, že ma museli vynášať po rampe, ktorá má absolútne nevhodný povrch a že sme museli rokovať vo vestibule,“ povedala Monika Vrábľová.
Budova na Štefánikovej, kde má kraj kancelárie v podnájme, je majetkom v správe obvodného úradu. Prednostka úradu Katarína Miškovičová na naše otázky nereagovala. Nepovedala, či úrad bude s nevyhovujúcim stavom niečo robiť a či vymení nepraktickú rampu. Neodpovedala ani na otázku, koľko by stála debarierizácia celej budovy.
Lepšie ako inde
V Nitre sa stretáva mnoho vozičkárov na rôznych kultúrnych alebo športových podujatiach. „Hovoria, že Nitra je jedno z najbezbariérovejších miest,“ povedal Viliam Franko, predseda Republikovej špecifickej organizácie ťažko telesne postihnutých. Situácia je teda aj napriek pretrvávajúcim a notoricky známym problémom lepšia ako v mnohých iných mestách Slovenska.
Vrábľová upozornila, že niekedy sa možno aj dobrý úmysel minie účinkom. „Poviem príklad, aj keď nie z Nitry. V Bratislave je vo vnútri hlavnej stanice asi päť schodíkov. Je tam aj rampa, po ktorej má ale problém vybehnúť zdatný mladý muž, nieto senior, ktorý za sebou ťahá nadrozmernú batožinu alebo ja, ktorá sedím na vozíčku,“ hovorí Monika Vrábľová. Za problém považuje to, že so zväzom telesne postihnutých prevádzkovatelia budov pri prestavbách málo konzultujú.
Šéfka združenia telesne postihnutých povedala, že z monitoringu vyjdú v každom meste brožúry, ktoré poskytnú námety pre samosprávy na zlepšovanie situácie.
