KOSTOĽANY POD TRIBEČOM. Na malú dedinku s necelými štyrmi stovkami ľudí sa zvrchu díva pamiatka, akej v širokom okolí niet. Unikátny Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom z prvej polovice jedenásteho storočia však ešte neodhalil všetky svoje tajomstvá.
Odborníci si doteraz lámali hlavu, prečo kvalitne postavený kostol stojí tam, kde stojí. „Je od ruky, nebolo tu centrum čohokoľvek, nie je tu zachované ani žiadne osídlenie,“ rozpráva kňaz Igor Písečný z Ladíc, ktorý má filiálny kostol v Kostoľanoch pod Tribečom na starosti.
Najstaršie maľby v strednej Európe
Teraz sa ale odpoveď našla – kamenný kostol postavili na mieste jeho dreveného predchodcu. Slovensko-český tím pri odstraňovaní podlahy objavil kolové jamy staršej stavby s kolovou nosnou konštrukciou. „Tento nález znamená, že kostol mal svojho dreveného predchodcu,“ hovorí Jana Vargová z Pamiatkového úradu SR.
Problém to ale nevyriešilo, iba posunulo. Otázka, prečo na takomto mieste vôbec stál kostol, ostala nezodpovedaná. „Asi preto, že toto miesto považovali za posvätné,“ hovorí kostoliansky farár. „Drevené kostoly včasného stredoveku spájame obvykle s misijnými aktivitami. Vznikajú vo významných cirkevných centrách. Zatiaľ nepoznáme presné dôvody k založeniu takéhoto kostola v Kostolianskej doline, ale je nepochybné, že ide o unikátny nález,“ podotkla Vargová. Napriek tomu, že v Európe - predovšetkým v zaalpských a severských oblastiach - je výskyt takýchto kostolov z 9. až 11. storočia známy, na území Slovenska ani Čiech sa podobnú stavbu ešte nepodarilo preskúmať.
Vzácne fresky sú zakryté, aby nevlhli. Odkryjú ich po oprave kostola.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
Pohnutá história kostolíka
Žiadne iné artefakty, ktoré by stavbu a jej okolie datovali až do 9. storočia, sa zatiaľ nenašli. Len v ústach mŕtvoly na neďalekom cintoríne objavili mincu Oldřicha, ktorá pochádza z obdobia okolo roku 1000.
Pred pol storočím objavili v kostolianskom kostolíku unikátne nástenné maľby, najstaršie v strednej Európe.
Kostolík má pohnutú históriu, niekoľkokrát bol už takmer odsúdený k zániku, nakoniec ho však vždy opravili a slúžil svojmu účelu. Omše v ňom bývali do vlaňajšej jari.
Zachovaná pamiatka
Raritou je nepochybne aj to, že románska stavba je zachovaná až do úrovne veže. Zachovala sa aj jeho predrománska časť.
Kostol sv. Juraja je národnou kultúrnou pamiatkou a svojou vzácnosťou nemá v okolí obdobu. Najbližšou podobne vzácnou stavbou je až Kostol sv. Margity v Kopčanoch.
Občianske združenie Kostoliansky sv. Juraj, cirkev aj ministerstvo kultúry sa snažia pamiatku zachrániť. Veľa peňazí zhltne reštaurovanie nástenných malieb, prebiehajúci archeologický výskum, oprava exteriéru a strechy, ale aj riešenie cirkulácie vzduchu.
Vlhký vzduch škodí maľbám
Odstránenie pôvodnej podlahy bolo viac ako nevyhnutné. Hlavným dôvodom bol fakt, že niečo sa muselo spraviť pre cirkuláciu vzduchu v kostole. „Dokázalo sa, že pri schodoch zostával studený vlhký vzduch, ktorý poškodzoval aj maľby, ale vlhký vzduch bol nepríjemný aj pre veriacich, pretože museli byť v priestore s teplotou mínus štyri stupne. Farebným dymom ťažkým presne ako vzduch sa robil experiment, ktorý ukázal, že v tej časti kostola sa udržiaval studený a vlhký vzduch a normálny vzduch tam neprenikol. Teraz budú v rôznych častiach kostola čidlá na meranie teploty aj vlhkosti, ktoré po spracovaní dát buď zapnú kúrenie v podlahe, alebo podľa potreby pootvoria otvory na streche, ktorými teplý a vlhký vzduch poškodzujúci aj vzácne maľby z kostola odíde,“ vysvetľuje farár Igor Písečný.
Po kompletnej obnove kostola by sa v ňom mali naďalej slúžiť omše. „Jeden architekt veľmi múdro povedal, že život pamiatku vytvoril a život ju aj chráni ďalej. Skúsenosť je taká, že kde vzniknú z takýchto priestorov múzeá, tam to začne chátrať,“ dodal kňaz.
Kňaz Igor Písečný, správca kostola.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
