NITRA. V Divadle Andreja Bagara odovzdali Ceny Pavla Strausa. Prevzali si ich Ladislav Burlas, hudobný skladateľ a pedagóg, a Jozef Bednárik, herec, režisér a divadelný mág.
Slávnostný večer moderovali Štefan Skrúcaný a Eva Pavlíková s účesom a lá Julia Timošenková. Zohratá dvojica podčiarkla vážnosť a dôstojnosť chvíle, aj keď si Skrúcaný na odľahčenie sem-tam neodpustil vtipné bonmoty.
Snažil sa vraj nezacláňať
Hovorené slovo striedal kultúrny program a ukážky z dokumentov, ktoré divákom priblížili dielo i osobnosť oboch ocenených.
Prvým z nich bol Ladislav Burlas, bývalý dekan Fakulty múzických umení AU v Banskej Bystrici. Rodák z Trnavy, ktorý v apríli oslávi 84 rokov, získal základné hudobné vzdelanie u Mikuláša Schneidra-Trnavského. Pedagóg a hudobný historik je autorom komorných, orchestrálnych a vokálno-symfonických diel, hudobných CD a publikácií. V roku 2007 ho ocenili Pribinovým krížom II. triedy za zásluhy o kultúrny rozvoj SR.
Slávnostné laudatio Ladislavovi Burlasovi predniesol profesor Karol Kappeler, ktorých istý čas ako lekár spolupracoval s Pavlom Straussom.
„Niekoľko desaťroční, čo som pôsobil v školstve a v kultúre, som dostával ceny, ktoré rozdávala politická moc. Cenu Pavla Straussa udeľujú a schvaľujú študenti a pedagógovia, preto si ju veľmi vážim,“ povedal Ladislav Burlas.
„Pri nedávnom jubileu môjho kolegu sme si povedali, že uplynulé obdobie však bolo veľmi poučné. Nie všetko, čo sa vtedy považovalo za priekopnícke a úžasné, sa s odstupom času osvedčilo. A nie všetko, čo vyzeralo ako priemerné a nevýbojné, zostalo zabudnuté. Historický odstup veci mení. Napadla mi teraz myšlienka Alberta Einsteina, ktorý povedal: „Ožarujte a osvetľujte ľudí. Ak to neviete, aspoň nezacláňajte“. Snažil som sa nezacláňať, ale neviem, či mi to vyšlo,“ dodal možno až nemiestne skromne Ladislav Burlas.
Urobil bednárikovskú fazónu
Druhým oceneným bol režisér Jozef Bednárik, s ktorým nitrianske divadlo zažila obdobie zrodu hodnotných a krásnych predstavení. Neskôr sa zaslúžil o vznik mnohých megaúspešných muzikálov u nás i v zahraničí, pozoruhodná je aj jeho baletná a operná tvorba. Je držiteľom Krištáľového krídla za inscenáciu Fidlikant na streche, v roku 2007 dostal Cenu mesta Nitra za celoživotné dielo.
Bednárik sa narodil v Zelenči, v rodine so 6 deťmi, kde bol vraj aj mastný chleba luxusom. Mama bola dedinská učiteľka aj prvá ochotnícka režisérka. Práve ona mu dala najkrajší darček – prvú divadelnú postavu. Za svoj prvý zárobok z televízie pozval svojich súrodencov do cukrárne.
„Túto cenu som dostal za trvalý prínos do oblasti kultúry. No, trvalý ako trvalý. Divadlo je pominuteľné. Budem najspokojnejší, keď si na konci života, čo už možno za chvíľku bude, budem môcť povedať, že som pár ľudí urobil šťastnými,“ zamyslel sa režisér po prebratí ceny.
„Prínos... Aký prínos? Veď všetko už bolo, ja som to len oprášil, urobil tomu takú bednárikovskú fazónu. Prispel som ku kultúrnemu životu – no, niekedy to bolo aj ku nekultúrnemu, najmä na skúškach, o tom by vedela niečo povedať aj Pavlíková-Timošenková...“, s potmehúdskym pohľadom na moderátorku doplnil „Beďo“, čo diváci odmenili búrlivým smiechom.
O divadlo sa zaujíma aj šofér autobusu
Režisér, ktorý v septembri oslávi 64 rokov, sa vo svojich slovách s vďakou obrátil najmä na Nitru. „Ďakujeme nitrianskemu divadlu a nitrianskemu publiku. To je jediné, ktoré sleduje inscenáciu už vtedy, ako sa pripravuje. Nikde inde na svete vám v autobuse číslo 7 šofér nepovie: No čo, aké to bude? Už vás poslúchajú? To sa vám v New Yorku nemôže stať.“
Pri udelení ceny si Jozef Bednárik pripadal trochu nepatrične. Podľa neho bol Pavol Strauss reprezentant niečoho seriózneho, filozofujúceho, nie mediálneho či divadelného. „Veľmi úprimne poviem, nečakal som túto cenu. Je pravda, pán Strauss chodil aj na moje predstavenia, ale je to pre mňa prekvapenie. Táto cena tak trochu valorizuje mňa aj to takzvané ľudové divadlo, určené masám, a nie iba fajnšmekrom, ku ktorým som doktora Straussa rátal,“ zhodnotil režisér.
„V mojej osobe dostávajú uznanie aj komedianti s veľkým K. Takéto umenie je pre život rovnako dôležité ako to vážne a filozofické, bez neho by paleta sveta prišla o významnú farbu, ktorou je ľudovosť, úsmev a radosť.“
Beďo ako muzikálový ocino
Pochvalnú reč Jozefovi Bednárikovi predniesla herečka Soňa Valentová, ktorá s ním kedysi chodila do hudobnej školy. Jednu kapitolu v jej knihe Prelet nad životom venovala práve Beďovi. Poďakovala mu za mnohé príležitosti v činohre i muzikáloch, ktoré poskytol jej a tiež jej dvom dcéram Natálii a Kataríne.
„Robila som s mnohými prísnymi režisérmi, napríklad Jožkom Bednárikom, Jiřím Krejčíkom, ale pri nich som si vždy oddýchla. Môj manžel Pavol Haspra bol zo všetkých najprísnejší. Tú ohnivosť a prísnosť však mali s Jožkom spoločnú, práve pre tento vnútorný zápal ich veciam nechýba esprit, srdečnosť a láska,“ zdôraznila Valentová.
Oceneným zaspievala jej dcéra Katarína Hasprová. Aj ona sa vyznala zo svojich pocitov - poďakovala režisérovi, že jej ešte počas školy dal šancu v muzikáloch a so slzami na krajíčku ho po prvýkrát verejne nazvala svojím muzikálovým ocinom.
Osobnosti nevieme doceniť
Cena Pavla Straussa nesie meno humanistu, filozofa, spisovateľa a lekára Pavla Straussa. Rodák z Liptovského Mikluláša, ktorý ovládal minimálne 7 jazykov, dlhšie obdobie pôsobil v Nitre, ľudia si ho pamätali ako láskavého človeka a skvelého doktora, ktorý liečil najmä srdcom.
Cena Pavla Straussa vznikla na Katedre kulturológie FF UKF v Nitre, založil ju v roku 2006 profesor Jozef Leikert. Ceny navrhujú študenti, schvaľuje ich komisia pedagógov. Jej odovzdávanie organizuje UKF a Kulturologická spoločnosť.
„Udeľovaním cien chceme každoročne poukázať na významné osobnosti tohto národa. V Európe ani inde vo svete neexistuje univerzita či VŠ, ktorá by odovzdávala prestížne celoštátne ceny. Uvažovali sme, po kom cenu pomenovať, ale vždy sme sa vrátili k menu doktora Pavla Straussa. Bol to výborný človek i odborník, žiaľ, doba mu nepriala. Nedovolili mu vedecky sa vyvíjať ani publikovať. Dokonca mu v Nitre zakázali pravidelne operovať,“ uviedol Jozef Leikert.
„Som šťastný, že vznikla Cena Pavla Straussa. V dnešnej málo estetickej a rozhádanej dobe takí ľudia ako bol môj otec chýbajú. Veľké osobnosti, ktoré u nás máme, nevieme doceniť,“ zdôraznil syn Pavla Straussa doktor Jozef Strauss.
Prvými laureátmi ceny sa stali humanista, filozof, historik, etik a spisovateľ Ján Chryzostom kardinál Korec a herečka SND Emília Vášáryová. V ďalších rokoch si ceny prevzali básnik a prekladateľ Milan Rúfus, operný spevák Peter Dvorský, lekár Jaroslav Siman, husľový virtuóz Peter Michalica, výtvarník Miroslav Cipár a spevák a skladateľ Pavol Hammel. Za rok 2009 ceny dostali zakladateľ Lúčnice a choreograf Štefan Nosáľ a fotograf Karol Kállay.
S Cenou Pavla Straussa Ladislav Burlas.
Jozef Bednárik.
Večerom sprevádzali Eva Pavlíková a Štefan Skrúcaný.
Slávnostné laudatio Ladislavovi Burlasovi predniesol profesor Karol Kappeler, ktorých istý čas ako lekár spolupracoval s Pavlom Straussom.
V kultúrnom programe vystúpil Slovenský komorný orchester Bohdana Warchala pod vedením. Na snímke Hana Košíková, ktorá tanečne stvárnila skladbu Planctus (plač, nárek) od Ladislava Burlasa. K jej napísaniu ho inšpirovala okupácia v roku 1968.
Pochvalnú reč Jozefovi Bednárikovi predniesla herečka Soňa Valentová.
Katarína Hasprová Beďa nazvala svojím muzikálovým ocinom.
Barbora Malecká a Pavlína Červenáková zo SZUŠ Tralaškola v Nitre predviedli humornú scénu, kde hrali postavy oboch ocenných. FOTKY: (ČE)
