NITRA. Najstarším aktívnym divadelníkom na Slovensku je Ján Kováčik. Jeho jedinou hrajúcou rovesníčkou, ktorá sa objavuje aj v televízii, je Mária Kráľovičová.
Rodák z Handlovej, ktorý 6. marca oslávil 84 rokov, ešte stále hráva v Divadle Andreja Bagara – v Adamovi Šangalovi, v Modrej ruži a donedávna aj v Kráľovi Learovi, ktorý mal vo februári derniéru.
Zachránil ho posvätený prsteň?
Herecké žilky sa v malom Jankovi začali prebúdzať v útlom veku. Už ako 5-ročný hral s ochotníckym súborom v inscenácii Raisino utrpenie, s ktorým sa predstavili v Robotníckom dome v Handlovej. Hral po boku svojej tety a uja, jeho otec divadelný spolok viedol a režíroval hry. Občas vystupovala aj jeho mama.
Neskoršie kroky Jána Kováčika viedli na zlatomoravské gymnázium. „Tu som sa spoznal s budúcim režisérom Národného divadla Tiborom Rakovským, ktorý v škole viedol divadelný krúžok. Samozrejme, že som sa do jeho činnosti zapojil, veľa som aj recitoval. Vyhral som napríklad prvú cenu v celoslovenskom kole vo Svite,“ spomína Ján Kováčik. Po gymnáziu išiel na obchodnú akadémiu, no jeho štúdiá prerušila vojna. „Človek všeličo musel preskákať... Ako 17-ročný som odišiel do povstania. Našťastie, nebol som v ňom vážne zranený, guľky sa mi len odrazili od nohy a od prsteňa. Ten doteraz nosím ako talizman – dala mi ho na mieru vyrobiť moja mama, aj posvätiť ho nechala. Možno to mi zachránilo život,“ uvažuje herec.
Ako kuchtík pri otvorení Novej scény
Po vojne Ján Kováčik pokračoval v štúdiách na konzervatóriu. Pôsobil aj v rozhlasovej družine, kde si zahral výrazné postavy. V roku 1946 absolvoval svoj divadelný krst, keď ako konzervatorista hral kuchtíka v inscenácii Skrotenie zlej ženy. Bola otváracím predstavením Novej scény, režíroval ju Drahoš Želenský, neskorší šéf bratislavskej Novej scény a riaditeľ Národného divadle v Prahe. „Toto bol môj prvý dotyk s profesionálnym divadlom, hoci som si zahral aj predtým, ale len v rámci hereckého klubu pri konzervatóriu. Stretával som sa tam s neskoršími známymi hercami – Karolom Machatom Danielom Michaelim a ďalšími,“ pokračuje herec. „Konzervatórium som skončil v roku 1949 a o dva roky neskôr som sa stal stálym členom súboru Novej scény. Pôsobil som tu 5 rokov, ročne som mal zhruba štyri premiéry, takže som mal na konte asi 20 väčších postáv.“
V Kubovi hrali aj jeho deti
V roku 1956 Jána Kováčika z Bratislavy odlákalo nitrianske Krajové divadlo. V máji si herec pripomenie už 55 rokov pôsobenia na nitrianskych divadelných doskách. „Videli ma v Bratislave hrať v predstavení Marína Havranová. Páčil som im, navyše mi sľúbili byt, tak som s prestupom do Nitry neváhal. Hneď som išiel do záskoku v predstavení Panenské sľuby. Prvou „mojou“ postavou bol drotár, druhou don Ricardo v inscenácii Hernani.“
Nitriansky herec si viedol štatistiku. Podľa nej v rokoch 1956-80 v DAB odohral 2 936 predstavení. „Stvárnil som desiatky krásnych veľkých postáv - napríklad Margaritova v hre Pozdná láska, drotára v rovnomennej inscenácii, Kubiša v Polnočnej omši, Higinsa v Pygmalione, doktora Plachého v hre Tretia sestra aj Kubovho otca v predstavení Kubo, kde si zahrali aj moje deti. K nezabudnuteľným rolám patria aj starý vo Vidieckej lady Macbeth, starý otec a dub v Modrom vtákovi či cisár v Katarínke z Heilbronu,“ zaspomínal si Ján Kováčik.
Sluha, čo rapuje
Z posledných nitrianskych predstavení sa objavil v Kráľovi Learovi, Modrej ruži a v muzikáli Adam Šangala. „Pri Kráľovi Learovi som najprv váhal, ale potom som tvorcom povedal – dajte mi scenár a uvidím. Text som sa naučil za dva dni, napokon som teda súhlasil a dve postavy starca a lekára som hral zhruba dva roky,“ vysvetľuje herec. „V Modrej ruži hrám sluhu, ktorý aj rapuje, a v Adamovi Šangalovi mám dokonca päť postáv – som biskup, pápež, ožran, dedinčan a sluha. Pri naštudovaní tohto muzikálu ma režisér Bednárik chválil, že vždy viem text a hovorím pekne nahlas, ani mikrofón mi vraj netreba.“
V televízii a na plátne stvárnil Kováčik tiež niekoľko veľkých postáv, za všetkých spomeňme napríklad kápa vo filme Boxer a smrť so Štefanom Kvietikom.
Ukradli mu auto, chodí autobusom
Stáť v 84 rokoch na javisku iste nie je jednoduché. Ale pokiaľ to Jánovi Kováčikovi zdravotný stav dovoľuje, predstavenia zvláda na výbornú a na honoráre z divadla sa teší ako na prilepšenie k domácemu rozpočtu.
„V januári som mal napríklad päť predstavení, vo februári šesť. Nohy mi už síce menej slúžia, ale čo je zaujímavé, na javisku ma všetko prejde a hrám akoby nič,“ pochvaľuje si herec. „No cestovanie autobusom je už pre mňa únavné, asi pred 13 rokmi mi v Bratislave ukradli aut, policajti našli ŠPZ a to bolo všetko, viac sa neunúvali. Už mi teda zostáva len ten autobus, na starosť si ďalšie auto kupovať nemienim.“
Herec sa vždy teší nielen na divadelnú atmosféru, ale aj na kolegov. Vie nájsť spoločnú reč s hercami o desiatky rokov mladšími, ale rád si poklebetí skôr s kolegami svojej generácie - Jožkom Dóczym, Žofkou Martišovou, Hildou Augustovičovou a ďalšími. „Vôňa divadla ma vždy vzpruží, drží ma pri živote. Mám pocit, že som ešte pre niekoho platný, že niečo ešte dokážem. Hoci hrám malé postavy, veľa pre mňa znamenajú. Fyzicky by som väčšie aj tak nezvládol,“ hodnotí herec svoje pôsobenie v DAB.
Acidolfilné mlieko ako životabudič
Ján Kováčik je už 26 rokov vdovcom, v požehnanom veku sa teší z piatich detí – troch dcér a dvoch synov. Spolu s jedným z nich a vnučkou býva v Bratislave. Spolu má 16 vnukov a 11 pravnukov. Vo forme ho teda udržiava čulý rodinný život, ale aj sám herec je na svoj vek viac než aktívny.
„Denne ráno a večer cvičím, sviežu myseľ si udržiavam lúštením krížoviek. Dokončím aj tie najťažšie, ale tajničky neposielam, lúštim pre vlastnú zábavu a poučenie. Veľa čítam, nie dennú tlač, ale najmä knihy literatúry faktu a beletriu,“ prezrádza svoje koníčky. „Medzi mojich obľúbených autorov patrí Gorkij, Balzac, Ťažký, rád si prečítam tiež Rúfusovu poéziu. Občas sledujem aj televíziu, najmä športové programy, a sem-tam nejakú kriminálku. A asi nie som sám, komu chýbajú kvalitné televízne inscenácie, ale čo sa už narobíme...“
Ani v stravovaní Ján Kováčik nenecháva nič na náhodu – je striedmo, hlavne chudé kuracie a bravčové mäso, halušky, cestoviny a veľa zeleniny. Vraj jeho „životabudičom“ je acidofilné mlieko, ktoré popíjal aj počas nášho rozhovoru.
„Kedysi som si dal aj 1-2 poháriky vína, ale opitý som nikdy nebol. Teraz si už netrúfnem vypiť, lebo berieme všelijaké lieky – na tlak, reumu a podobne. Som v relatívne v dobrej forme, hlavne že mi rozum slúži,“ zasmial sa najstarší hrajúci slovenský divadelník.
Jubilant Ján Kováčik - prsteň si dáva dole len vtedy, keď sa nehodí k jeho divadelnej postave. FOTO: (ČE)
Návšteva starej dámy: Ján Kováčik (uprostred) ako Ill spolu s Ladislavom Greššom. FOTO: PAVOL DŘÍZHAL
