NITRA. Presne 96 exotických zvierat osemnástich druhov má Univerzitné vivárium Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Jeho pracovníci sa starajú o varany, krokodíly, korytnačky, hady a jaštery.
Do vivária sa dostanú tvory, ktoré sú súčasťou pašeráctva a ktoré zhabe štát. Po rozhodnutí súdov buď ostanú vo viváriu, alebo putujú do niektorej zo zoologických záhrad.
Krokodíl Riko
Vo viváriu, ktoré oslávi na jeseň desiate výročie existencie, sú aj „maskoti“, ktorých si obľúbili deti z exkurzií či študenti univerzity. Medzi také parí napríklad krokodíl Riko. Je to kajman okuliarnatý, ktorému dali meno deti.
Riko voľne lozí po miestnosti, v ktorej má dosť priestoru na výbeh a aj vlastný bazén. Nechovajú ho v klietke, lebo od malička je na ľudí zvyknutý. Krokodíla viváriu daroval starší manželský pár z Banskej Bystrice. „Naučili ho kŕmeniu na ruke. Je to jeden z milióna kajmanov, ktoré dokážu akceptovať človeka a neútočia naňho,“ hovorí Jaroslav Pokorádi, zakladateľ vivária. Tí šťastnejší a hlavne nebojácnejší návštevníci môžu Rika aj pohladkať. Jeden a pol metrový krokodíl sa agresívne správa iba vtedy, ak niekto stojí na mieste, z ktorého Riko očakáva kŕmenie.
Starými mazákmi sú aj korytnačka ostohatá Vinco a dva obrie hady: pytón mriežkovaný Herkules a pytón tigrovitý tmavý Zuzana. Sedemmetrový Herkules a štvormetrová Zuzana sú škrtičmi. „Neznamená to, že človeka zaškrtia, aj keď Herkules by to asi dokázal. Svoju korisť dostanú tak, že ju pohryznú, a potom ju oblapia, čím zabrania dýchaniu a akoby ju uškrtia,“ hovorí Jaroslav Pokorádi.
Varany v ponožkách
Na vivárium sa obracia polícia aj colníci. Hlavne ak zadržia zásielku s pašovanými plazmi a netušia, čo na nich z kadejakých škatúľ a terárií môže vyskočiť.
Zakladateľ vivária v Nitre si spomína na kuriózne prípady. Napríklad na ten, kde varanov smaragdových pašovali v ponožkách. Pašerákov zadržali na bratislavskom letisku, no podarilo sa im ujsť. „Príroda ich dobehla skôr ako Interpol. Chytili ich v Juhoafrickej republike pri kradnutí korytnačiek a naparili im rok basy.“
V izbičke paneláku
Smutným prípadom bol chovateľ z Bratislavy, ktorý si asi päťdesiat terárií so smrteľne jedovatými hadmi rozložil v malej izbičke paneláku. Riziko, že ujdú a zaútočia, bolo obrovské. Hady by podľa odborníkov v pohode prežili pri plusových teplotách niekde v stúpačkách, na prežitie by si našli nejakého hlodavca. Útočiť by mohli napríklad na toaletách.
„Je to všeobecné ohrozenie obyvateľstva a časovaná bomba, na ktorú som už dávnejšie upozornil prokuratúru. Odpísali mi, že to ohrozenie nie je a ja som už len zvedavý, ako si budú prehadzovať zodpovednosť štyri ministerstvá v prípade, že sa niečo stane. Je to totiž záležitosťou ministerstiev vnútra aj spravodlivosti. Keďže ide o zvieratá, tak to spadá aj pod ministerstvo pôdohospodárstva a keďže niektoré z tých živočíchov môžu byť zákonom chránené, tak je to aj v kompetencii ministerstva životného prostredia,“ povedal Jaroslav Pokorádi.
Pohryznutie jedovatým hadom totiž nie je vôbec maličkosť. Žiaden lekár nedokáže určiť, aký had človeka uhrýzol. „Ak vás uhryzne kobra, môžete dostať protilátku vyrobenú z kobry. Ak vás uhryzie štrkáč a vám nasadia sérum z kobry, tak vám to nepomôže – je úplne iného chemického zloženia,“ vysvetľuje Pokorádi.
Stíhačkou po sérum
A o tom, že také sérum na uhryznutie jedovatým hadom, nemajú v každej lekárni, rozpráva jeden desivý, no skutočný príbeh. Pred pár rokmi chovateľ zo Senice nabalamutil ľudí, aby si od neho kúpili a odchovali mláďatá najväčšieho štrkáča – štrkáča brazílskeho. V dospelosti mal potom od ľudí, čo mu na to skočili, odkúpiť za oveľa väčšie peniaze jedovatú látku dospelých jedincov.
Na lep podvodníkovi sadlo aj niekoľko dôchodcov, medzi inými aj pár z Topoľčian. Poctivo doma chovali jedovaté hady, kropili ich vodou a kŕmili.
Istú ženu ale had pohrýzol. Keďže bola zdravotná sestra, vedela, koho volať. „Najbližšie sérum mali na ústave toxikológie v Prahe. Veľmi rýchlo vzlietla stíhačka, ktorá po sérum letela,“ spomína Jaroslav Pokorádi. Hoci stíhačka doviezla sérum z Prahy na Slovensko v priebehu hodiny, žene ho podali neskoro. Od uhryznutia uplynuli už tri hodiny. Ochotní a pružne reagujúci ľudia jej síce život zachránili, niekoľko článkov prsta ale museli lekári žene amputovať.
Vo viváriu majú krokodíly, varany, jašterice, hady aj ďalšie živočíchy.
FOTO - TOMÁŠ HOLÚBEK
