Napriek akademickým titulom a úspešnej kariére je pre jubilantku Máriu Bátorovú najvzácnejšia rodina. Jej začiatky sa spájajú s Nitrou.
NITRA. Pri príležitosti okrúhleho jubilea bola hosťom v kaviarni DAB literárna vedkyňa a kritička, spisovateľka, publicistka, germanistka Mária Bátorová. Návštevníkom ju predstavili profesorka UKF Marta Žilková a Pavol Sika z Literárneho klubu Janka Jesenského. Úryvok z autorkinej knihy Stred prečítala Eva Pavlíková.
Na Nitru majú pekné spomienky
Mária Bátoroová po skončení štúdií pôsobila ako profesorka na gymnáziu v Nitre. Viacerí z poslucháčov besedy si ju pamätali ako kolegyňu, priateľku či učiteľku svojich detí. „Máriu som spoznala v archeologickom ústave, kde chodievala za svojím
manželom. Tu sme sa mohli spolu rozprávať o literatúre,“ povedala Marta Žilková. „Neskôr začala cestovať do Bratislavy a popri malých deťoch študovať. Krátke stáže či roky na univerzitách strávila vo Švédsku, Nemecku i Rakúsku. Tvrdohlavo šla za svojím cieľom a zároveň si udržala dobré manželstvo, vychovala dve deti, odsťahovala sa do Bratislavy a získala všetky možné tituly, ktoré sa v našej brandži získať dajú.“
Napriek titulom a kariére považuje Mária Bátorová za svoj najväčší životný úspech svoje zázemnie. „Najviac si vážim moju rodinu. Jej začiatky sa spájajú s Nitrou, pre nás i naše deti zostane navždy domovom. S Nitrou sa nám spája prevaha príjemných spomienok, preto sa sem budeme vždy radi vracať. Začínala som na Archeologickom ústave, pracovala som na gymnáziu, kde sme boli vynikajúca partia i študenti.“
Popísala „biele miesta“
Marta Žilková si veľmi váži dvojpólovosť autorky, ktorá zasahovala do literárnej vedy a histórie a na druhej strane písala poéziu či prózu. Venovala sa aj takým témam, ktoré v tom čase neboli veľmi vítané. „Bol to problém Slovenského štátu, J. Cígera Hronského, Pavla Straussa, čiže ľudí a období, ktoré dlho tvorili biele miesta našej literárnej i politickej mapy,“ zdôraznila Žilková. „O tom, že sa Mária rada vracia do Nitry, svedčí aj jej životopisná kniha o Pavlovi Straussovi. Pri jej písaní musela nadviazať osobné kontakty a zhromaždiť veľa materiálov, keďže Pavol Strauss pôsobil okrem Slovenska aj v Prahe či Ríme.“
V beletristickej činnosti sa Mária Bátorová začala zaujímať o osudy žien. „Sú to všetky veci zažité, často som v nich objavovala autobiografické črty aj postavy podobné členom jej rodiny, jej známym. V dielach kladie čitateľom zásadné otázky politického, spoločenského i rodinného života. Popisuje aj život starších ľudí, ktorí na prahu dôchodkového veku odchádzajú z aktívneho života,“ doplnila Žilková.
Stred vraj nie je lukratívny
Keď sa Eva Pavlíková zoznámila s Máriou Bátorovou, už nepôsobila v Nitre. „Hneď pri prvom stretnutí som zistila, že hoci ju poznám chvíľku, mám pocit, že celý život. Patrí k ľuďom mojej krvnej skupiny, máme veľa spoločných názorov. Páčia sa mi jej básne. Obdivujem na nej, ako si popri náročnej práci uchovala pekné rodinné zázemie,“ povedala Eva Pavlíková predtým, ako prečítala úryvok z Bátorovej knihy Stred.
Podľa Pavla Siku je tento román spoločensky a historicky nesmierne rozpätý, popisuje ľudskú dimenziu ale aj fakty z horizontu 60.-80. rokov. „Počula som taký názor, že názov Stred vraj nie je pre čitateľov lukratívny. Ale to pre mňa nie je kriérium. Stred som zvolila preto, lebo vyjadruje podstatu tohto románu,“ zdôraznila Mária Bátorová, ktorá momentálne pracuje na monografii Dominika Tatarku.
