Aké pocity zmietajú dnešnými ľuďmi? O čom rozmýšľajú, po čom túžia? Aj tieto otázky položí divákom nová hra Sklenený zverinec.
NITRA. Tvorivý tím v Divadle Andreja Bagara pracuje na naštudovaní poslednej premiéry v tejto sezóne. Ide o inscenáciu Sklenený zverinec od Tennessee Williamsa.
Je to predovšetkým rodinná hra. Hra o tom, aké ťažké je dnes prežiť a nevzdať sa. Znovu a znovu bojovať o kúsok radosti, porozumenia, tolerancie a súcitu. Vedieť sa vyrovnať so spoločenským začlenením, sociálnou predurčenosťou a krutou realitou, ktorá nás obklopuje.
Krásne postavy, silné emócie
„Hra hovorí aj o tom, aké je dnes ťažké žiť v kruhu rodiny a udržať si priazeň našich najbližších. Aby sa za nás nehanbili, aby nás chápali a mali radi takých, akí sme,“ hovorí režisér hry Svetozár Sprušanský. „Hrdinovia tejto inscenácie sú osamelí a prehrávajú. Ich zdanlivá prehra sa však môže premeniť na výhru, aspoň nad sebou samým.“
Sklenený zverinec sa radí medzi klasické tituly. Svetoví divadelníci sa k tejto hre vracajú niekoľko desiatok rokov a nitrianske divadlo sa pre ňu rozhodlo z viacerých príčin. Je to silný príbeh, ktorý dnes diváci v divadle vyhľadávajú. Je to aj príbeh krásnych postáv a silných emócií, v ktorých sa strieda plač, smiech aj zúfalstvo.
„V hre je všetko, čo v živote prežívame. Autor ju napísal v čase svetovej hospodárskej krízy a súčasnosť je svojimi celosvetovými súvislosťami, žiaľ, stále bližšie k tejto hre. Ľudia všade vo svete čoraz viac a viac narážajú na mantinely spoločenských snáh smerom k zisku, úspechu, preto je dnes aktuálnosť hry oveľa väčšia,“ podčiarkol režisér.
Amanda a jej deti
Autorkou scény v Sklenenom zverinci je Diana Strauszová. Kostýmy navrhla Dorota Cigánková, preklad robila Alexandra Ruppeldtová. „Rozhodli sme sa, že aj keď ide o hru z pera dnes už moderného klasika americkej a svetovej drámy, zvolíme nový preklad, aby postavy prehovárali súčasným jazykom,“ zdôraznil Sprušanský.
V hlavných úlohách inscenácie sa predstavia Gabriela Dolná, Jakub Rybárik, Eva Sakálová a.h. , Miloslav Kráľ a.h. a Jakub Šimjak a.h.
Postavy hier Tennessee Williamsa sú podľa režiséra veľkými príležitosťami pre skvelých hercov, ktorí - ak ich využijú - divákov potešia výraznými hereckými výkonmi. „Teším sa, že som si mohol vybrať takých hercov, pre ktorých budú výzvami a verím, že im budú „chutiť“. Gabika Dolná hrá mamu Amandu Wingfieldovú, ktorá má dve deti - syna Toma (Jakub Rybárik) a dcéru Lauru (Eva Sakálová). Jej najväčšou túžbou je naplnenie životných predstáv o harmónii a spokojnosti pre jej dve deti. Za každú cenu chce ich dobro, snaží sa to nejako zariadiť a robí to niekedy neobratnými, inokedy aj nátlakovými formami,“ načrtáva príbeh hry režisér.
„Jej hlavnou ambíciou je vydať Lauru, ktorá je mierne postihnutá. Žije vo vlastnom zvláštnom svete, ktorý tvoria malé zvieratká - sklenený zverinec - podľa toho sa aj hra volá. V našom prípade to budú zvieratká, ktoré si Laura vyrába z plastových pet fľaší.“
Predstavou vydať dcérou je matka natoľko posadnutá, že požiada Toma, aby k nim priviedol jedného zo svojich priateľov, ktorý by mohol byť potenciálnym ženíchom. Tom privedie kolegu Jim (Milo Kráľ), ktorý je vlastne bývalým Lauriným spolužiakom. Kedysi bola do neho tajne zamilovaná. Jim je sebavedomý mladý muž s vlastnými predstavami o života. Ich stretnutie prinesie ešte väčšie dezilúziu z toho, že naplnenie predstáv o vlastnom šťastí v živote nie je až také jednoduché.
Inšpirácia reálnym životom
„Sme radi, že cez túto hru, ústami našich postáv môžeme tlmočiť náš životný postoj - aké pocity zmietajú dnešnými ľuďmi, ako uvažujú, ako zápasia o to svoje miestečko pod slnkom. Táto inscenácia nebude preto pre mnohých len komédiou. Snažili sme sa, aby z nej bolo cítiť inšpiráciu reálnym životom,“ pokračuje Sprušanský. „Aj keď má mladý človek 30-40 rokov, vzťah rodič – dieťa sa nevytráca. Tak ako aj dnes bežne v rodinách, aj tu uvidíte dramatické nárazy postáv, padnú ostrejšie slová, možno aj fyzické prejavy. Ale sú tu aj momenty, kedy majú títo ľudia k sebe veľmi blízko a práve tá ich samota, smútok a bezútešnosť životnej situácie ich dokáže spojiť.“
Inscenácia je o strete predstáv, ilúzií a skutočnosti. Aj keď sa postavy v bezútešnej realite zdajú byť bezbranné, to ešte neznamená, že sa nepúšťajú do veľakrát márneho boja o svoje šťastie a spokojnosť v živote.
